Dobry den, pisem prvy krat. Chcela by som sa spytat, ci v 21. tyzdni tehotenstva mozem zacat brat kvapky Spersallerg, nakolko som velmi silna alergicka. Reagujem na vsetko, dokonca aj na niektore druhy zeleniny ked ich cistim. Nie len senna nadcha, ale aj potravinova alergia ma v tejto casti roku velmi trapi. A to uz nespominam s tym suvisiaci ekzem na rukach. Dakujem za odpoved.

Dobrý den chcela by som sa poinformovat...prvé dieta som rodila v 17 tich rokoch no po porode mi skonštatovali symfyzeolyzu,bolo to hrozne nemohla som chodit proste všetko som mala stažené rodila som sponntánne,pristup od doktorky ktorá ma rodila otrasný,chcela by som sa opýtat momentalne čakám druhé dieta a chcela by som vediet či mám právo na cisarsky rez,pretože v nemocnici v ktorej som a budem asi rodit sa velmi vyhýbaju cisarskym rezom,mam strach aby ma zase nedokaličili...

Pred niekoľkými dňami som dostal nasledovný e-mail zo školy, ktorú navštevuje moja dcérka, Barborka:
Vážení rodičia,pri príležitosti Dňa matiek pozývame nielen mamičky, ale i oteckov, prípadne iných členov rodiny na akciu "LITERÁRNA ČAJOVŇA", ktorú pre Vás pripravili Vaše deti.
Už len ten názov vyzeral sľubne...

V rokoch, keď ešte Barborka navštevovala klasickú školu sme tiež dostávali pozvánky na školské oslavy "Dňa matiek", ale zjavne sa pri nich nikto nenamáhal vybočiť zo zabehnutých stereotypov ...
Na tejto škole je zrazu všetko iné, originálne a zaujímavé...

V daný deň sme teda prišli do školy. Celá moja rodina, vrátane mojej mamy a bratovho syna. Už začiatok bol úplne iný ako ten, na aký som bol zvyknutý...

Oslava prebiehala v triedach. V očakávaní sme sa posadili do triedy, ktorá bola naaranžovaná ako skutočná čajovňa. My, rodičia, diváci, sme sedeli za stolami, na ktorých bolo literárne menu: zoznam literárnych prác, ktoré napísali naše deti. Za vrchom stola bolo občerstvovacie menu: drobné sladkosti, crackery i nejaké nealko. A samozrejme, nechýbala ponuka čajov: čierny, ovocný, zelený,... pred stolami, na zemi, sedeli naše deti. Pred nimi už len priestor vyhradený pre improvizované pódium...

Po krátkom príhovore pani učiteľky, sme si začali objednávať: kto čaj, kto literárne dielko. Deti si svoje výtvory interpetovali samy. Každý žiak, žiačka, predniesol dve svoje práce v slovenskom jazyku a dve práce v anglickom jazyku: Raz prózu, raz poéziu, podľa výberu nás, návštevníkov čajovne.

Hneď na úvod nemôžem povedať nič iné, len klobúk dolu pred našimi deťmi... Kto aspoň raz v živote skúšal napísať prózu, alebo poéziu, vie aké je to ťažké čo len v slovenčine, nieto ešte v angličtine.

Neviem ako vy, ale ja som nikdy nepatrila k veľkonočným nadšencom, ktorí sa tohto sviatku nevedeli dočkať. Nepretekala som sa so spolužiačkami v počte kúpačov, nevyčkávala som na Veľkonočný pondelok netrpezlivo pri okne. Nevyžívala som sa v tej prazvláštnej zmesi rôznorodých voňaviek a už vôbec som neviedla štatistiku, „koľkokrát som sa musela prezliekať“...
Neuveriteľné, ako jediný okamih dokáže človeku zmeniť celý život, ako mu „poprehadzuje“ priority, zmení pohľad na svet... Pre mňa bol takýmto momentom okamih narodenia mojej dcérky. Dodnes mám slzy v očiach, keď si spomínam na naše prvotné spoznávanie sa, na jej drobné rúčky a pohľad plný absolútnej dôvery... Áno, prevrátila mi život „naruby“, svojou prítomnosťou ho zmenila od základov. Ale – KRÁSNE zmenila... Vďaka nej všetko získalo nové farby, jej energia a optimizmus ma denne napĺňa neopísateľným šťastím. S ňou už Veľká noc (a vlastne aj akýkoľvek iný deň) nie je len „povinnou jazdou“ a núteným sviatkom. Zrazu som jej o ňom chcela všetko porozprávať, ukázať jej bohaté veľkonočné tradície, dopriať jej zážitok zo šibačky a oblievačky... A tak sme si doma spravili pestrú „výrobnú dielňu“, z ktorej vzišli maľované či oblepené kraslice, rôzne papierové ozdoby na okná a dvere v podobe veselých zajačikov a barančekov, do vázičky sme nazbierali kašky a narcisy.
Ráno sme, tak ako sa patrí, privítali výskotom, keď nás náš tatino vyoblieval studenou vodou a naháňal po dome s krásne vyzdobeným korbáčom. A dcérke pre radosť sme si trošku "požičali" tradíciu z Nemecka a v záhradke sme ukryli niekoľko čokoládových vajíčok. Bolože to zábavy pri ich hľadaní! Naša maškrtníčka s košíčkom v ruke neobišla jediné zákutie, jediný kríček :)