Pred niekoľkými dňami som dostal nasledovný e-mail zo školy, ktorú navštevuje moja dcérka, Barborka:
Vážení rodičia,pri príležitosti Dňa matiek pozývame nielen mamičky, ale i oteckov, prípadne iných členov rodiny na akciu "LITERÁRNA ČAJOVŇA", ktorú pre Vás pripravili Vaše deti.
Už len ten názov vyzeral sľubne...
V rokoch, keď ešte Barborka navštevovala klasickú školu sme tiež dostávali pozvánky na školské oslavy "Dňa matiek", ale zjavne sa pri nich nikto nenamáhal vybočiť zo zabehnutých stereotypov ...
Na tejto škole je zrazu všetko iné, originálne a zaujímavé...
V daný deň sme teda prišli do školy. Celá moja rodina, vrátane mojej mamy a bratovho syna. Už začiatok bol úplne iný ako ten, na aký som bol zvyknutý...
Oslava prebiehala v triedach. V očakávaní sme sa posadili do triedy, ktorá bola naaranžovaná ako skutočná čajovňa. My, rodičia, diváci, sme sedeli za stolami, na ktorých bolo literárne menu: zoznam literárnych prác, ktoré napísali naše deti. Za vrchom stola bolo občerstvovacie menu: drobné sladkosti, crackery i nejaké nealko. A samozrejme, nechýbala ponuka čajov: čierny, ovocný, zelený,... pred stolami, na zemi, sedeli naše deti. Pred nimi už len priestor vyhradený pre improvizované pódium...
Po krátkom príhovore pani učiteľky, sme si začali objednávať: kto čaj, kto literárne dielko. Deti si svoje výtvory interpetovali samy. Každý žiak, žiačka, predniesol dve svoje práce v slovenskom jazyku a dve práce v anglickom jazyku: Raz prózu, raz poéziu, podľa výberu nás, návštevníkov čajovne.
Hneď na úvod nemôžem povedať nič iné, len klobúk dolu pred našimi deťmi... Kto aspoň raz v živote skúšal napísať prózu, alebo poéziu, vie aké je to ťažké čo len v slovenčine, nieto ešte v angličtine.
tak tohle si tedy nedovedu živě představit.... asi neznám ze svého okolí nikoho kdo si MD na střídačku může dovolit.