Ak nemôže byť dieťa z rôznych príčin dojčené, musí sa nahradiť materské mlieko umelou výživou. Základom umelej výživy je kravské mlieko, upravované pre potreby dojčatá. V súčasnosti, keď je známe zloženie materského mlieka a tiež potreby dieťaťa, snažia sa výrobcovia umelej výživy o čo najväčšiu podobu s prirodzenou výživou. Samozrejme, z imunologickej a psychologickej stránky je materské mlieko nenahraditeľné.

Počas tehotenstva a prvé dni po pôrode sa v prsných žľazách tvorí tekutina podobná materskému mlieku, ktorú nazývame kolostrum alebo mledzivo. Je hustejšej konzistencie, smotanovo žltej farby. Jej zloženie sa líši od zloženia materského mlieka. Obsahuje vysoké množstvo protilátok, najmä sekrečný IgA, čo má veľký význam pre obranyschopnosť dieťaťa.

Dojčenie je prirodzenou súčasťou vývoja dieťaťa. Dojčením sa udržuje vzťah medzi matkou a dieťaťom, ktorý sa začal tvoriť už počas vnútromaternicového vývoja. Materským mliekom sa do detského organizmu dostávajú dôležité a sčasti aj nenahraditeľné látky, dôležité pre správny rast a vývin dieťaťa, pre dobrý vývoj imunitného systému, správne funkcie endokrinného a metabolického systému, ktoré ovplyvnia celý jeho ďalší život.

redakčné slová na úvod:
Ubolené mamičky, ktoré si neviete rady pri dojčení a odstrekovaní tej najcennejšej výživy – materského mlieka, zúčastníte sa tretej časti nášho kurzu dojčenia. Veríme, že Vám pomôže! Podľa odporúčaných výživových dávok, schválených hlavným hygienikom Slovenskej republiky, platných od 1. 1. 1990 energetický denný príjem dojčiacich žien by mal predstavovať asi 12 000 kJ, teda 2 865 kalórií. Dojčiace matky (ale rovnako aj tehotné ženy) by mali túto energetickú hodnotu získavať z potravín , pri ktorých sa v organizme nevytvára tuk. Ako na to? Odpoveď sa skrýva práve v tomto článku!

AKO BY SA MALA STRAVOVAŤ DOJČIACA MATKA?