Roxanne si dala ďalší dúšok zo svojho drinku a pokojne otočila stranu v knižke, ktorú práve čítala. Povedal, že o pol desiatej. Teraz bolo desať minút po desiatej. Sedela v bare tohto hotela už štyridsať minút, objednávajúc si jednu Bloody Mary za druhou, pomaly si z nich upíjajúc a zakaždým, keď niekto vošiel do baru, sa jej rozbúšilo srdce. Okolo nej sa nad svojimi nápojmi potichu rozprávali páry a malé skupinky a v rohu stál starší muž, oblečený v bielom smokingu, ktorý spieval ’Someone to watch over me‘. Mohol to byť ktorýkoľvek bar v akomkoľvek hoteli v ktorejkoľvek krajine na svete. Ženy ako ona boli na celom svete, pomyslela si Roxanne. Ženy sediace v baroch, snažiace sa vyzerať veselo, čakajúce na mužov, ktorí neprídu.

Florence stála v dlhom rade otrokov pred hlavným dražobníkom a počula, ako Bezen, ktorá bola hneď za ňou, ticho plače. Muž prechádzal pozdĺž radu otrokov a zdvíhal im ruky, aby sa presvedčil, že nemajú morové vredy a vyrážky. Pozeral im do úst, aby im spočítal zuby a zasúval prsty medzi stehná dievčat.

Florence sa zhlboka nadýchla. Hlavný dražobník sa k nej približoval a na papier si zapisoval podrobnosti o každom otrokovi. Boli to zrejme postrehy, podľa ktorých chcel večer určiť ich cenu

Myslíte si, že žijete v strese?
Nie, nežijem.
Som len... zaneprázdnená. Veľa ľudí je zaneprázdnených. Mám náročnú prácu, svoju kariéru pokladám za dôležitú a teším sa z nej. Tak dobre. Niekedy som trochu napätá. Ale, preboha, veď pracujem ako právnička v londýnskom City. Očakávali ste snáď niečo iné?
Tlačím perom na papier, až ho natrhnem. Dočerta. Nič to. Ide sa na ďalšiu otázku.