Deti jednoducho nevydržia byť pokojné ako dospelí ľudia...
John Locke: Niekoľko myšlienok o vzdelávaní, 1693

Práca a hra je pre dieťa to isté, jeho hry sú jeho zamestnaním, nevidí v tom rozdiel
Jean-Jacques Rousseau: Emil alebo o výchove, 1762

Ako často počúvame, že dieťa je príťažou? Že výchova je vyčerpávajúcou povinnosťou, že deti potrebujú pozornosť, opateru a starostlivosť? Takýmto dezilúziám podliehajú rodičia na Západe. Vidia rodinný život ako niečo obmedzujúce, namáhavé, zničujúce, nákladné. Stávajú sa otrokmi tých malých tyranov. Vzdychajú a želajú si, aby mali viac peňazí.

Stretla som nedávno dve známe. Jedná má 11-ročnú dcéru, druhá 8-ročnú. Prvá mi rozprávala, že by sa jej zišli kúpele, lebo je na invalidnom dôchodku a má problémy s chrbticou, ale nemôže ísť, lebo jej dcére by nemal kto prihriať obed, keď príde zo školy. Popritom ale má otca, ktorý by to zvládol. Tá druhá známa mi zase rozprávala, akú má samostatnú dcéru, že sama chodí na tréningy, do obchodu nakupovať a je z nej samostatná osobnosť. Vtedy som sa zamyslela, aké sú to dva protiklady.

1. časť: V čom je výnimočná?
Možno ste o vzťahovej výchove už počuli, pretože sa o nej hovorí stále častejšie a získava si čoraz viac nadšených zástancov z radov rodičov. Vzťahová výchova predstavuje taký prístup k dieťaťu, ktorý je zameraný na upevňovanie vzťahovej väzby. Každý z nás si v detstve vytvorí určitú vzťahovú väzbu. Čím má dieťa vzťahovú väzbu silnejšiu, tým bude vyrovnanejšie, samostatnejšie, bude mať zdravšie sebavedomie, sebaúctu a pevné psychické základy do budúcnosti.

Ako pomôcť svojmu dieťatku zvládnuť príchod nového súrodenca na svet? Ponúkam vám niekoľko rád. Tá najdôležitejšia je: Dívať sa na vec jeho detskými očkami. V rodičovstve (a vlastne vo všetkých vzťahoch) všeobecne platí: Čím viac empatie, tým lepšie. To znamená, že sa treba pokúsiť pochopiť, ako na dieťa pôsobí táto významná zmena v jeho živote. Uvedomovať si, že rodičovskú lásku a pozornosť potrebuje v dostačujúcej miere i naďalej. Dokázať na ňom vycítiť, ak by sa začalo trápiť. Malé dieťa nevie primerane opísať a vysvetliť svoje trápenie. Psychické napätie sa u neho môže prejavovať mrzutosťou, neposlúchaním alebo telesným ochorením. Dobrý rodič je ostražitý a takéto príznaky si musí vedieť správne vysvetliť. Dieťa dáva najavo, že potrebuje pomoc, pozornosť, viac prejavov lásky.

2. časť: Ako funguje v praxi? II.
Malé deti by mali spávať v blízkosti rodičov. Pre bábätká je dokonca spánok tesne vedľa mamy najzdravší, pretože je to najlepšia prevencia syndrómu náhleho úmrtia dojčiat (SIDS). Prečo je to tak, sa presne nevie, ale dokazujú to štatistiky. Matkin mozog totiž počas spánku nie je „vypnutý“, ale citlivo naladený na dieťa. Matka sa zobudí na nepokoj a pomrnkávanie svojho dieťatka, pričom ju predtým ani potom nemusí zo spánku vyrušiť iný, ba i väčší hluk.

2. časť: Ako funguje v praxi?
Vzťahová výchova je jednoduchá a prirodzená. Každý si ju môže prispôsobiť svojmu štýlu. Je v nás inštinktívne zakódovaná. Je pre ľudské mláďa tá najzdravšia. Avšak za posledné desaťročia sa nastavalo medzi matku a dieťa akosi veľa bariér, a tak sa tomu nášmu prirodzenému materinskému správaniu znova začíname priúčať. Už sme sa našťastie naučili, že dieťa treba hneď od prvých hodín nechať spolu s matkou (systém rooming in), že dojčenie je pre bábätko tou najzdravšou výživou a že dojčiť treba na požiadanie. Vytvárať si vzťah s dieťatkom a zároveň mu poskytovať to najlepšie pre jeho vývoj, však v praxi znamená aj prekonávať škodlivé mýty, napríklad, že nosením sa dieťa rozmaznáva alebo že plač netreba tíšiť, lebo dieťa si „čistí pľúca“.