ok
dnes má meniny Bohuš
zajtra Alfonz
27.1. 2021

Blogy

Môj manžel a syn

Narodila som sa na Slovensku, ale dlho som žila v zahraničí odkiaľ pochádza aj môj manžel o ktorom je môj príbeh a moje šťastie, ale začnem po poriadku.

V čase rannej dospelosti som opustila Slovensko a vydala sa na pospas cudzine. Kedysi ma to tiahlo do Azie, kde som sa práve vtedy vybrala, presne som odišla do Iránu, po mojom 2 týždnovom príchode do tejto nádhernej krajiny som spoznala muža za ktorého som sa neskôr vydala, žili sme spolu 4 roky stále veľmi daleko od Slovenska, jeho rodina bola a stále je veľmi dobrá, naučila som sa ich jazyk i náturu len čo nás nenapľnalo ako rodinu bolo to že som nemohla mat dieťa, navštívili sme veľa zdraovtných zariadení, rôznych liečiteľov až nakoniec mi zistili že s veľkosťou mojich vajíčok asi ťažko otehotniem a vtedy začal náš boj o čas, podstúpili sme rôzne testi, vyšetrenia, rátali sme plodné dni, ale jedno musím podakovat manželovy a jeho rodine že vždy boli so mnou, nikdy mi nepovedali, že som neplodná a neviem uspokojiť manžel až v jeden májový den som na teste uvidela 2 čiarky, vytúžene 2 čiarky, boli sme šťastný ale dalšia nemilá novina na nás čakala, mala som rizikové tehotentsvo, že vraj mam dvojitú maternicu a k tomu v tvare srdca, nedávali nám nádej ale my sme v to verili, že i pre všetky tie prekážky to zvládneme a budeme mať zdravučke dieťatko.

Zvládli sme to i presto, že som bývala viac v nemocnici ako doma, že som dostala maternicový zápal, že mi bolo celých 9 mesiacov zle.

03/17/2011 - 13:58
Aziz
Nie, to dieťa za to nemôže!

Podarilo sa nám oddýchnuť si a vychystať na popoludňajšiu tanečnú prípravku. Dcérka sa obzerá v zrkadle, má sukienku, vyčesané vlásky, baletné cvičky... lektorka sa usmieva, hodina začína. Je najmladšia, ale nič to, všetci pochopii, že práve pre svoj vek potreuje ešte kontakt s rodičom. Potrebuje pozrieť mojím smerom, či sedím a sa POZERÁM... minule bol s nami tatko... nepozeral, veď mal telefón s priipojením na internet... no nič, veď mama sa pozerala.

S jedným dievčatkom prišiel len tatko, napriek tomu, že je staršia, tiež potrebovala jeho pohľad. Nepozeral, veď mal telefón s pripojením na internet...

Párkrát za ním vybehla, pohladkal ju, sľúbil, že pozerať bude a odprevadill za presklené dvere.

Zazvonil telefón, tatko si dal bundu a vyšiel von vybaviť 2 - 3 telefonáty... Dievčatko pozrelo nesmelo daným smerom: pozerá sa tatko? Niéééééé... a ani tam nie je! Dievčatko vybehlo s obrovským plačom von z triedy a hľadalo tatka... Mamka, ktorá bola nabližšie k vonkajším dverám, ako bola, vybehla do mrazu a hľadala tatka okolo školy. Tatko dobehol, upokojil svoje dievčatko a odprevadil do triedy... sadol si pri dvere a chvíľu pozeral a potom opäť nie, veď mal telefón s pripojením na internet...

03/03/2011 - 16:37
maruska
Kto získa 30 Eur v marci?

Najkrajším blogom februárových dní je: Dni "D" môjho života Blahoželáme autorke!

Každomesačná súťaž o najkrajší blog - s najlepším hodnotením od čitateľov pokračuje aj v marci. Napíšte o tom, čo Vám robí radosť, čo Vás naopak trápi, čo by ste radi zmeniť.

Každý mesiac odovzdáme honorár 30 Eur autorovi najúspešnejšieho blogu!

Ako na to? Prihláste sa - ak nie ste zaregistrovaný/ná zeregistrujte sa a vo "Vytvorte obsah" si zvoľte Blog.

Tešíme sa na Váš blog!!!

Ďalšiu odmenu môžete získať 31. marca 2011!

03/02/2011 - 02:53
Mamatata.sk
Ako som si uhájila Filipa

Myslela som si že formulka "čo si pomyslia ľudia" sa už v našej spoločnosti dávno nenosí, veď hádam sme sa už zbavili predsudkov. Na moje prekvapenie, keď som pred piatimi mesiacmi otehotnela, vystavila som sa chtiac-nechtiac hodnoteniam, kritike a čudným scenárom môjho okolia.V októbri 2010 som totiž oslávila štyrdsiatku. Mám už 11 ročnú dcérku a moje druhé dieťatko som neplánovala, o to viac sme boli s manželom prekvapení keď to prišlo:-) Som diabetička a tak sa mi ušlo "hubovej" polievky aj od mojej lekárky, ktorá stále rozprávala o nejakých rizikách, moje okolie ma vystavovalo stresu z Downovho syndrómu, rodina na mňa pozerala ako na blázna ktorý sa chce vzdať skvelej kariéry teraz v najlepšom najzrelšom veku,celá komunikácia mojich známych bola nastavená v štýle: "nie si na to už trochu stará?!" A podpora veškerá žiadna. Môj manžel bol tak zaskočený že sa vrátime k plienkam a cumlíkom, že prvé 3 mesiace sa ani netváril že by ho to nejako výnimočne tešilo. S narastajúcim bruškom a dobrými výsledkami od lekára sa však začalo meniť aj moje okolie, a neveriacky krútili hlavou že 40-ročná diabetička je schopná porodiť zdravé dieťa.Jediný, kto ma držal nad vodou, a to mi nikto neuverí, bol môj zamestnávateľ a moji kolegovia ktorí mi od začiatku fandili a podporovali ma. Pracovala som až dokiaľ sa dalo, a potom som ešte stihla zaučiť novú kolegyňu. No a 20.septembra 2010 som s čistým svedomím dobre vykonanej práce a zvládnutého tehotenstva odišla do Martinskej nemocnice, kde sa mi 21.9 ráno narodil FILIP. Úžasný, štvorkilový, životaschopný synček. Robí nám všetkým radosť a moje okolie už konečne zatvorilo ústa, ktoré držalo otvorené 9 mesiacov.
Filipko som rada že som si ťa pred všetkými uhájila. A Vy, ženy v zrelom veku, nebojte sa priviesť na svet život...s trochou sebadisciplíny a pozitívneho pohľadu na svet to určite stojí za to.

02/07/2011 - 11:06
mravenecek40
Dni "D" môjho života...

Rozmýšľali ste niekedy nad tým, koľko takých "Dní D" človek v živote zažije? A čo robí tieto Dni takými výnimočnými? Čriepky spomienok, špecifické vône a pocity, nezabudnuteľné zážitky...

Deň D číslo 1.
Posledný krát za sebou zatváram brány gymnázia a je mi akosi zvláštne. Šťastie sa mieša so smútkom, radosť s nostalgiou. V ruke maturitné vysvedčenie, v srdci hrdosť sama na seba, na tvári letmý úsmev. S výdychom úľavy a nádychom slobody vykročím v ústrety dospelosti...

Deň D číslo 2
S roztrasenými rukami stláčam kľučku na dverách. Čo ma čaká? Aké budú moje nové kolegyne? A čo šéfka? ... Pozdravím, vysúkam zo seba pár slov. Na stole ma čakajú zmluvy na preklad do nemčiny. O chvíľu sa kanceláriou už ozýva náš zvonivý smiech. Odľahne mi, je to tu fajn...

Deň D číslo 3
Je krásne júnové popoludnie, slniečko šteklí a hreje, ja so zmrzlinou v ruke pozorujem holuby na námestí. Zacítim čísi pohľad. On, vysoký a štíhly, tmavovlasý, s veselými ohníčkami v očiach, pristupuje ku mne. Opätujem jeho úsmev a začínam veriť, že náhody neexistujú...

Deň D číslo 4
Dnes je všetko nejaké iné. Krajšie, sviatočné a vzrušujúce. Nevnímam nervozitu a stres naokolo, len číre šťastie v duši. Dnes je Náš Deň. Naposledy si upravím v zrkadle biele šaty a v očiach mám také isté plamienky ako ON.

Deň D číslo 5
Manžel ma hľadí po vlasoch, obaja plačeme. Už sme traja. Maminka, tatinko a malý ružový uzlíček, ktorý k nám vystiera svoje rúčky. Nemôžem uveriť, že láska dokáže byť takáto hmatateľná. Už viem, že silnejší moment a pevnejšie puto neexistuje. Odteraz už nič nebude rovnaké, ani my nie. Tvoríme rodinu. Vlastný mikrosvet, ktorý patrí iba nám...

Odvtedy ubehol rok. A v ňom 365 dní s veľkým D, pretože každý deň s našou dcérkou bol (a stále je) výnimočný a nezabudnuteľný. Prvý úsmev, prvý zúbok, prvé "mama", prvý krôčik. Tisíc objatí, bozkov, pohladení a nežných slov. Nádherné iskričky v malých modrých očkách. Čistá nezištná láska, ktorá je bezodná a bez otázok.

01/28/2011 - 14:02
marussincek
BLOGY - získajte 30 Eur!

Vyhlasujeme každomesačnú súťaž o najkrajší blog - s najlepším hodnotením od čitateľov. Napíšte o tom, čo Vám robí radosť, čo Vás naopak trápi, čo by ste radi zmeniť.

01/27/2011 - 12:46
Mamatata.sk
Vianoce rozprávkové, Vianoce krátke

... vlastne skôr by mal byť názov Mikuláš - Santa Claus alebo Ježiško? Alebo...? Ako vlastne deťom vysvetliť, kto nosí darčeky? Sme krajina, ktorá raz ide smerom k Dedovi Mrázovi, potom k Santa Clausovi.... a Ježiško kdesi medzi tým....MIkuláš chodí len 6. decembra? Ale prečo potom chodí v noci 24. decembra na krásnych saniach so sobím záprahom s Rudolfom s červeným nosom ako prvým? Prečo sa v noci spúšťa dolu komínom a poukladá darčeky pod stromček? Prečo má kdesi na severnom póle svoje kráľovstvo hračiek, v ktorom škriatkovia vyrábajú hračky podľa objednávok detí a balia podľa poradia, ktoré určí Santa? Ako to všetko Santa Claus (čiže Svätý Mikuláš????) stihne za jednu noc?

 

A Ježiško? Prečo toľkí tvrdia, že darčeky nosí Ježiško? Prečo sa píše list Ježiškovi????

 

Ako si to malá detská hlavička vysvetliť?

A vlastne - čo potom, keď dieťatko vyrastie na dieťa a zistí, že to vlastne nie je ani tak, ani tak, ani tak...?

 

Rozprávkové Vianoce tvoria aj rozprávky - len potom ich treba trošku dotvoriť aj okolo tých darčekov. Ako sa to podarí, je už na každom rodičovi. Dôležité však je, aby boli rozprávkovo pohodové, aby bol čas si tie darčeky rozbaliť v krásnej rodinnej pohode, vychutnať si každý jeden, spoločne sa zahrať s každou hračkou, nenaháňať sa, vychutnať si ležanie pod stromčekom pri svetle vianočných svetielok....   zrkadliť sa spoločne vo vianočných guliach...

12/21/2010 - 16:53
maruska
Pohodové Vianoce pre celú rodinku.

Byť rodičom je zároveň veľká radosť, ale aj neustála výzva. Výnimočné obdobie sviatkov toto rodičovské rozpoloženie ešte viac znásobuje. Stáva sa aj vám, že sa pristihnete pritom, ako si vravíte: čo som komu spravil, že to moje dieťa so mnou zápasí vždy, keď som v tom najväčšom strese? Alebo ma svojimi požiadavkami tlačí do niečoho, čo nechcem? Kde to skončí? Ako sa dá nájsť spôsob na prežívanie vzájomnej pohody a radosti? V čom je ten pes zakopaný?

12/21/2010 - 10:08
Martina Vagačová
vianočné prípravy...

Na Vianoce sa teším snáď už od leta, mám rada ich atmosféru, dokonca i ten krásny stres s prípravami, upratovaním a zoháňaním darčekov :)   Tento rok sú Vianoce o to krajšie, že už mi pri všetkom živo asistuje moja malá 2 1/2 ročná princeznička. A tak sme spolu napiekli medovníčky i kokosové guľky, pripravili sme si ozdôbky do okien i na stôl, a dcérka si vyzdobila vlastný, maličký stromček do svojej izbičky. Jediné, čo som spravila sama, bez jej pomoci, bolo balenie darčekov. Veď tie predsa "nosí Ježiško".... :)

12/20/2010 - 13:28
sisska
19.12.2010

Za chvýlu sú tu vianoce a ja som ešte stále pozadu s mojím zoznamom vecí ktoré dovtedy treba stihnúť. Ale aspom viem príčinu. Môj anielik s rožkami.Pred tým ako sa narodila som si myslela, že to budem zvládať všetko ľavou zadnou, ale to som sa veľmi mýlila. Ked sa narodila prestala som všetko stíhať a hlavne teraz pred vianocami.Ale a napriek tomu som už stihla všetko napiecť,aj ked to nebolo jednouduché,kedže malá má už 5 mesiacov a nechce sa jej tak veľa spať.Ale ved už stačí len upratať a máme to. Super Krásne vianoce

12/19/2010 - 18:34
Veronika Valábeková