dnes má meniny Ľuboslav Ľuboslava
zajtra Matúš
20.9. 2019
Hnačky u detí
Printer-friendly versionSend by emailPDF version

Medzi najčastejšie prejavy ochorení tráviaceho systému patrí vracanie, hnačka, bolesti brucha, prípadne zápcha. Hnačky patria medzi časté prechodné ochorenia detského veku, ktoré najmä u dojčiat a malých detí pre rýchly vývoj dehydratácie môžu spôsobiť nemalé komplikácie. Pod hnačkou rozumieme zmenu v počte, kvalite, farbe a objemu stolíc, ku ktorému sa môžu pridružiť ďalšie príznaky ako nevoľnosť, nechutenstvo, vracanie.

Podstatou hnačkovitého ochorenia je poškodenie črevnej sliznice prostredníctvom toxínov, baktérií alebo vírusov. Následne dochádza k poruche vstrebávania vody a elektrolytov v čreve, ich vylučovanie prevýši vstrebávanie a postupne sa organizmus odvodňuje - vzniká dehydratácia.

Hnačkovité ochorenia môžeme rozdeliť na infekčné a neinfekčné. U detí (dojčiat a batoliat) sú to najčastejšie infekčné hnačky. Z neinfekčných hnačiek, ktoré by nás mohli v detskom veku zaujímať sú to niektoré otravy, potravinové alergie, poruchy trávenia, chronické črevné ochorenia, antibiotická liečba. Infekčné hnačky vyvolávajú vo väčšine prípadov vírusy alebo baktérie, menej často parazity alebo plesne. Najvýznamnejším vyvolávateľom vírusových hnačiek u detí sú rotavírusy, z bakteriálnych pôvodcov sú to salmonely, šigely, kampylobakter, yersínie. Pre podobný priebeh infekčných hnačiek je ťažké určiť vyvolávateľa iba podľa klinického obrazu, preto je dôležitá dobre odobratá anamnéza, epidemiologická situácia v okolí. Stanoviť presného vyvolávateľa môžeme jedine laboratórnymi technikami, buď priamym dôkazom vyvolávateľa v stolici (mikroskopicky), kultiváciou baktérií, prípadne nepriamo pomocou vytvorených protilátok (toto stanovenie nemá väčší význam pre diagnostiku akútnych hnačiek).

Vírusové ochorenia prebiehajú predovšetkým v zime, baktériové ochorenia mávajú na začiatku horúčku, otravy z potravín (toxínmi uvoľnenými z baktérií) začínajú náhle, prebiehajú rýchlo a skoro vždy bez horúčky. Zdrojom nákazy je väčšinou človek alebo zviera. Prenos sa deje kontaminovanými potravinami alebo vodou, prípadne „špinavými rukami“. Preto sa niektoré hnačkové ochorenia nazývajú aj chorobou špinavých rúk.

Klinický obraz akútnej hnačky začína odmietaním potravy, nechutenstvom, niekedy vracaním. Deti chudnú, sú malátne, bledé, môžu ale nemusia mať horúčku. Hnačky sa dostavia náhle, najprv sú stolice kašovité, neskôr vodnaté, striekavé, podľa vyvolávateľa môžu byť s prímesou krvi, zelené. Deti odmietajú prijímať tekutiny, čo sa prejaví príznakmi dehydratácie - suché sliznice, znížený turgor kože (kožná riasa po nadvihnutí sa nevracia na miesto - stojí), úbytok na váhe, zrýchlený pulz, deti málo močia a pri plači chýbajú slzy, oči sú vpadnuté, u dojčiat je vpadnutá fontanela. Tieto príznaky sú už prejavom stredného až ťažkého stupňa dehydratácie, preto liečba patrí vždy do rúk lekára.

Liečbu začíname ihneď pri prvých prejavoch hnačky a to úpravou vodného a minerálového metabolizmu. Pri ľahkom priebehu (bez známok dehydratácie) a ak je dieťa schopné prijímať tekutiny vystačíme s perorálnou rehydratáciou pomocou rôznych rehydratačných roztokov (WHO, nesladený čaj, minerálky), množstvo závisí od celkových strát a dennej potreby tekutín pre daný vek (pri vracaní podávame tekutiny po lyžičkách, neskôr plné dávky). Kojencom sa podáva mrkvový a ryžový odvar. Nie sú vhodné tekutiny s vysokým obsahom cukrov. Parenterálna výživa je potrebná v prípade pretrvávajúceho vracania, výraznejšieho úbytku na váhe, ťažkej dehydratácie. Pri akútnej hnačke s nekomplikovaným priebehom nepodávame lieky proti vracaniu, látky brzdiace črevnú motilitu (pohyblivosť), adsorbenciá (látky viažuce toxíny v čreve), látky obsahujúce upravené mikroorganizmy. K podávaniu antibiotík sú rozporuplné názory, najmä pre vznik nosičstva (u salmonel), väčšinou sa podávajú len vo výnimočných prípadoch. Po úspešnej rehydratácii pristupujeme k postupnej realimentácii.

Pretože každé hnačkovité ochorenie vedie k prechodnej poruche trávenia, odporúča sa dodržiavanie diéty s ľahko stráviteľnou stravou, hneď ako je dieťa schopné prijímať potravu. Vhodné sú strúhané jablko, banán, ryža, suché pečivo, varená strava a mäso bez tuku a mliečnych výrobkov (môže byť prítomná prechodná intolerancia laktózy - mliečneho cukru). U dojčených detí môžeme pokračovať v dojčení, u umelo živených sa podáva mrkvový alebo ryžový odvar v mliečnej výžive. Postupne po úprave stolíc a celkového stavu dieťaťa môžeme prejsť na normálnu stravu.

Ak hnačkovité ochorenie pretrváva dlhšie ako 14 dní, prípadne sa hnačky často opakujú, je potrebné kompletné vyšetrenie na vylúčenie neinfekčného pôvodu hnačky a včasné zahájenie špecifickej terapie.

Pri predchádzaní vzniku hnačkových ochorení (nielen u detí) je dôležitá správna osobná hygiena. Umývanie rúk po toalete patrí k samozrejmostiam, taktiež aj po prebaľovaní. Dbáme na dostatočné tepelné spracovanie potravinárskych výrobkov (mäso, mäsové výrobky, vajcia, zmrzlina ...), na varenie používame vodu z overených prameňov, pre dojčatá a malé deti je najvhodnejšia originálne balená stolová voda (najmä na dovolenkách v zahraničí, v kempoch, v prírode, kde môže byť voda infikovaná). Ide o veľmi jednoduché pravidlá, ktorých dodržiavaním sa môžeme tak nepríjemnému ochoreniu, akým hnačka je, úspešne vyhnúť.

FOTO © Tatiana Miková