dnes má meniny Hilda
zajtra Otília
11.12. 2019
Pôrodná bolesť
Printer-friendly versionSend by emailPDF version

Od počiatku civilizácie spoločnosť spája pôrod s bolesťou. K prvým spôsobom zmierňovania pôrodnej bolesti patrilo prejavenie sympatie a podpory rodičke, neskôr sugescia a rozptýlenie. Po objavení anestézie v 19. storočí sa začal používať éter a chloroform, veľmi rýchlo sa však objavili problémy so stratou vedomia pri ich používaní, preto nasledovali snahy ovplyvňovať len to čo bolí. To viedlo k rozvoju lokálnej a regionálnej anestézie.

Aj napriek pokroku pri zmierňovaní pôrodnej bolesti sa táto stále spája s obavami a strachom rodičiek. Je to pochopiteľné, lebo pôrod patrí k najsilnejším bolestivým zážitkom aké poznáme, aj napriek tomu, že je to jediná bolestivá reakcia sprevádzajúca fyziologický, teda normálne prebiehajúci, dej v ľudskom organizme. Nepríjemná až krutá je v tom, že bolestivé sťahy sa opakujú v 1- 5 minútových intervaloch, pričom na porodenie dieťaťa je potrebných asi 150 až 200 takýchto sťahov.



Spočiatku - v I. dobe pôrodnej - rodička pociťuje tzv. orgánovú bolesť, zapríčinenú rozťahovaním krčka a dolnej časti maternice. Zväčšuje sa s postupom pôrodu a väčšinou sa prenáša do oblasti bedrovej, brucha, podbruška a vnútornej strany stehien.



V II. dobe pôrodnej sa pridáva presne lokalizovaná, ostrá, pálčivá a tlaková bolesť, ktorá dosahuje najvyššiu intenzitu pri prerezávaní hlavičky, ktorá svojím pohybom ťahá závesný aparát maternice, vyklenuje dno malej panvy, a tým stimuluje nervové zakončenia v malej panve, ktoré sú príčinou jej vzniku. Pociťovaná je v oblasti konečníka, vnútornej strany stehien a hrádze. Bolesť však v žiadnom prípade nie je fyziologická. Akútna (náhle vzniknutá, prudká) bolesť, teda aj pôrodná bolesť, vyvoláva reflexnú (stresovú) odpoveď organizmu, ktorý je pripravený útočiť, prípadne brániť sa - zvýši sa napätie svalov, ovplyvní sa dýchanie, stimuluje sa nervový systém s následným zvýšením krvného tlaku a práce srdca, do krvi sa vylúčia hormóny. Bolesť preto môže negatívne ovplyvniť priebeh pôrodu tým, že sa zvýši frekvencia a zníži intenzita sťahov maternice, čo môže oslabiť prietok krvi k placente a plod trpí nedostatkom kyslíka.



Stresové hormóny zostávajú v krvi zvýšené aj niekoľko hodín po pôrode, čím sa zhoršuje a spomaľuje adaptácia rodičky po pôrode.

Pocit bolesti spojený s pôrodom, rovnako ako aj reakcia na bolesť sú individuálne rozdielne. Na toleranciu bolesti majú vplyv predchádzajúce zážitky, výchova v detstve, vzťah k tehotenstvu a jeho priebeh, partnerský vzťah, sebarealizácia a samozrejme aj spôsob vedenia pôrodu, anatómia pôrodných ciest, telesná kondícia a hmotnosť, uloženie a veľkosť plodu a mnoho ďalších faktorov. Je úlohou pôrodnej asistentky a lekára spoločne regulovať opatrenia na uľahčenie pôrodu podľa potreby rodičiek a podľa požiadaviek plodu.

Existuje bludný kruh „strach- napätie- bolesť- strach“, podľa ktorého strach tehotnej, ktorý možno označiť ako strach z očakávania, môže najmä u prvorodičiek vyvolať a zosilňovať napätie a pôrodné bolesti a tie opäť zvyšujú strach a obavy.



Cieľom prípravy na pôrod je dosiahnuť čo najvyššiu efektivitu kontrakcií. Podstatou je prerušenie bludného kruhu. Snaha zbaviť ženu bolestí je preto úplne prirodzená.



Tlmenie bolesti pri pôrode sa označuje ako pôrodná analgézia. Zaznamenala značný rozvoj najmä v posledných 30 rokoch. Nie je samostatným odborom, ale zhŕňa a využíva poznatky viacerých vedných disciplín, ktoré spolu súvisia. Mnohí pokladajú pôrodnú bolesť za prirodzenú, keďže sprevádza prirodzený dej. Stále častejšie sa však objavujú dôkazy o pozitívnom a v niektorých prípadoch aj o liečebnom účinku pôrodnej analgézie pre matku a dieťa. Kontrola pôrodnej bolesti teda dnes prispieva nielen k zníženiu intenzity bolesti, ale aj ku zníženiu počtu komplikácií u matky alebo plodu počas pôrodu alebo tesne po ňom.

Tlmenie pôrodnej bolesti nesmie ovplyvniť vedomie matky, priebeh pôrodu, musí mať čo najmenší vplyv na matku a dieťa a malo by pretrvávať počas celého pôrodu.