dnes má meniny Henrieta
zajtra Vratko
28.11. 2020
Rozprávka pre Mišku
Printer-friendly versionSend by emailPDF version

Akú rozprávku najčastejšie rozprávate Vaším dietkam? Ktorá je tá najobľúbenejšia? Vymýšľate si vlastné rozprávky? Kedy, v akom čase zvyčajne panuje u Vás pani Rozprávka? Tak sme sa Vás pýtali v našej súťaži už takmer pred rokom. Veľmi nás teší, že nám stále chodia príbehy pani Rozprávky - ako sa jej darí u Vás doma. Ďakujeme.

Dnes Vám ponúkame rozprávku pani Aly o snehuliačikovi.

Keďže aj my máme doma svoj poklad dcérku Mišku (4roky), ktorá zbožňuje rozprávky a čítanie z akejkoľvek knižky, prispejem aj ja troškou z našej pani "Rozprávky".


 

Večer okolo 20.30 aj u nás, ako u mnohých rodín, nastáva táto chvíľa, ktorú máme s dcérkou Miškou veľmi radi. Kým sa Miška umyje a oblečie do pyžamka spolu s ockom, tak ja zatiaľ zhasnem svetlo, zažnem nočnú lampu a pripravím postieľku. Miška doslova beží do postieľky a teší sa na svoju rozprávku. Ocko ju uloží do postieľky, prikryje perinkou, dáme jej sladkú pusu a ocko nám zaželá "dobrú nôcku a sladké sníčky." Niekedy si aj ocko vypočuje rozprávku, ale väčšinou ide ešte pracovať. A ja si na Miškine želanie, buď vezmem knižku (tá sa u nás stále mení, pretože máme radi všetky knižky), alebo si rozprávky vymýšľam.

Porozprávam Vám jednu z našich vymyslených rozprávok, napr: „o snehuliačikovi“.

"Kde bolo, tam bolo, bol raz jeden snehuliačik. Bol veľmi smutný ,pretože mal vtáčikmi obhryzenú mrkvu, deravý hrniec, chýbali mu gombičky, ba aj metlu mal zlomenú. Ale čo ho najviac trápilo a sužovalo, bolo to, že bol stále sám. Nik k nemu neprišiel, nikto sa s ním nehral a nikto ho nemal rád. A preto snehuliačik veľmi plakával. Pred tým lesom bol veľký kopec, kde bolo detí ako smetí a všetci sa tam smiali a sánkovali. Snehuliačik to všetko poču,l pretože ten les nebol taký veľky a hustý, a tak počul deti a čakal, kedy dáke k nemu príde. Jedného pekného slnečného dňa sa na kopec vybrali aj kamaráti Samko a Anička. Keď sa do sýtosti posánkovali, poguľovali a vybláznili, Samko vravi Aničke: "Anička, poď pozrieme, čo je za tým lesom." I keď sa Anička trošku bála, ale zvedavosť bola väčšia. A tak spolu ruka v ruke šli, až prišli  na lúku, kde stál snehuliačik. Aj keď nebol dokonalý, ale aj tak sa deťom veľmi zapáčil a tak ho posadili na sánky, že si ho vezmú domov. Dali ho pred dom do záhrady, aby ho videl každý, kto pôjde okolo. Zašli za svojimi kamáratmi a spolu ho opravili. Dali mu veľkú červenú mrkvu, dali mu pekný klobúk, povpichovali mu z uhlia gombičky a do ruky mu dali novú metlu. Deti boli tak šťastné a veselé, že okolo pekného snehuliačika tancovali a spievali. Boli radi, že majú nového kamaráta. A snehuliačik? Ten už nebol smutný, pretože bol opravený a mal to, po čom tak túži -l okolo veľa šťastných detí. Už nikdy nezaplakal a stále mal na tvári šťastný úsmev."

Tak takto to u nás chodí a pani Rozprávka je u nás každý večer a my sa na tú chvíľu tešíme. Miška má tiež veľmi rada rozprávku o Jankovi Hraškovi, ale tiež porozprávanú podľa mňa, kde som raz spomenula, že otecko išiel na pole na traktore a Janko Hraško mu mal priniesť obed. Odvtedy to pre našu Mišku nie je roprávka o Jankovi Hraškovi, ale „o traktore“. 

Deti potrebujú rozprávky, aby ich svet bol krajší a tiež sa pri nich veľa naučia. Dúfam, že sa Vám naša rozpávka pačila a že ju, vy mamičky, tiež porozprávate svojim deťom alebo vnúčatám.

Pani Ala

ĎAKUJEME!!!