dnes má meniny Matúš
zajtra Móric
21.9. 2019
O rozprávkach a deťoch
Printer-friendly versionSend by emailPDF version

Bez rozprávok si detstvo vlastne ani nedokážeme predstaviť.
Na celom svete, vo všetkých kultúrach a vo všetkých dobách sa deťom rozprávajú príbehy, ktoré sa v skutočnosti nikdy neodohrali, v ktorých vystupujú bytosti a tvory, ktoré zatiaľ žiaden prírodovedec nezaregistroval, v ktorých sa dejú veci neuveriteľné a nadprirodzené, odporujúce fyzikálnym zákonom.
Sila predstavivosti a kúzlo rozprávkového slova sú silnejšie ako zákon gravitácie.
(Michal Černošek – psychológ)

Deti milujú vymyslené, neskutočné, fantastické a nevierohodné príbehy. Tieto rozširujú ich obzor, ich poznanie o svete, v ktorom žijú.

Dávajú poznať aj možnosti, schopnosti ich samých a schopnosti človeka vôbec. Rozprávky vytvárajú priestor za hranicami možností dieťaťa a vytvárajú tak nádej, túžby a vieru. Je to ich fantastický svet dobrodružstiev a spravodlivého víťazstva.

Rozprávka sa obracia priamo k duši a srdiečku malého človiečika. Poskytuje spravodlivosť a šťastie dobrým a spravodlivým a zároveň odplatu zlým javom a bytostiam. Rozprávka podporuje jeho zdravý hodnotový a emocionálny rozvoj. Na rozdiel od skutočného okolitého rozporuplného sveta a modernej civilizácie plnej nespravodlivosti, brutality a agresivity. Na rozdiel od civilizácie preplnenej výrazným sklonom k účelovosti, zisku, konzumu. Prostredníctvom rozprávky nadobúda dieťa poznatky o svete a o človeku, o jeho problémoch a možnostiach ich riešenia.

Aj napriek tomu, že rozprávkový svet a rozprávkové postavy sú vymyslené a ich konanie môže byť nepravdepodobné, aj tak majú rozprávky skutočnú váhu a hodnotu, ktorá sa skrýva v jej posolstve o vnútornom význame, o podstate života.

Povedali sme, že rozprávky a hlavne klasické rozprávky sú odrazom reality sveta, ľudských skúseností, ľudskej múdrosti, dobra i zla, ľudskej filozofie. Malý človiečik vstupuje do životnej reality prostredníctvom rozprávky, teda vo vhodnej symbolickej forme – práve v takej, akú potrebuje detské vnímanie, detský svet a detská fantázia. Zatiaľ, čo dospelý človek má tendenciu zamýšľať sa nad nereálnosťou príbehu, malý človiečik jasne rozpozná symboliku, odkaz a filozofiu príbehu. A verí jej.

A načo je dobrá symbolika a fantázia? Kde sa v nereálne ukrýva realita? Zamyslime sa. Či sa predsa v reálnom svete človek nestretáva s dobrom a zlom? S rozličnými ťažkosťami a problémami? Či nepotrebuje schopnosť hľadať a nachádzať a riešenia, schopnosť skutočne riešiť množstvo problémov?

Dobro a zlo – tieto pojmy dospelý človek vníma odlišne ako dieťa. Myseľ dieťaťa funguje inak – je nevyhnutná hra imaginácie a fantázie. Tým, že dieťa má minimum životných skúseností, musia byť dobro a zlo v obraznej forme a rozprávka je na to najvhodnejším prostriedkom. A obraz zla je vždy (z pochopiteľných dôvodov) menej reálny, fantastickejší a hyperbolizovanejší ako obraz dobra.

Dospelí chápu svet ináč ako deti. Zo svojho detstva už dávno vyrástli. Rozprávky vytvárajú vlastne spojnicu – most, ktorý prepája tieto dva svety, tieto dva spôsoby myslenia.

Myslenie dieťaťa v predškolskom veku je konkrétne, obrazné, animistické a synkretické. Čo presnejšie to znamená? Dieťa si bude z rozprávky pamätať konkrétne predmety, drobnosti, maličkosti, ktoré si dospelý človek ani nevšimne, alebo ich prehliadne. Predmety okolo seba si oživuje, preto zaplače, keď mu spadne bábika, lebo si myslí, že ju to bolí. Rovnako rýchlo si oživuje rozprávku a rozprávkové bytosti, predmety, zvieratá. Verí tomu, že veľký medveď väzní Mášenku vo svojej chatrči, že čarovné zrkadlo hovorí, že zvieratká žijú v zámočku skutočne ako jedna veľká rodina. Dieťa sa vie rýchlo ako mihnutím čarovného prútika premiestňovať z reálneho sveta do sveta fantastického. A práve preto rozprávke verí. Je preň zvláštnou skutočnosťou a neuveriteľne krásnou a fantastickou skúsenosťou.

Ľudmila Hrdináková

FOTO © Ivana Matušková