dnes má meniny Henrieta
zajtra Vratko
28.11. 2020
O veľkých malých hrdinoch
Printer-friendly versionSend by emailPDF version

Rozprávka sa začína práve tam, kde sa končí sebadôvera, istota a viera dieťaťa. Práve tam, kde sa začína jeho slepá ulička v pocitoch osamelosti, odvrhnutia, bezmocnosti, bezvýznamnosti, nedokonalosti a odvrhnutia.

Príbeh dieťaťu otvorí nové východiská a brány do sveta nádejí. Aby skutočne uverilo tejto nádeji, potrebuje dieťa počuť rozprávku tisíckrát. Znova a znova sa potrebuje a chce presvedčiť, aký význam má jeho vlastná malá bytosť. A rozprávka dieťa znovu a znovu ubezpečuje, že napriek jeho „malým“ charakteristikám a pocitom je najvýznamnejšou bytosťou na svete. A akou! Palček predsa prekabátil veľkého a silného obra a Janko Hraško dokázal poháňať voly a dobehol urodzeného pána! A aký bol silný: zdvihol celý voz naložený železom! A vajce na vandrovke alebo Mechúrik-Koščúrik?

Aj keď sú maličkí, všetky ježibaby, strigy a zbojníci sa musia mať na pozore. Rozprávka sa začína práve tam, kde sa končí sebadôvera, istota a viera dieťaťa. Práve tam, kde sa začína jeho slepá ulička v pocitoch osamelosti, odvrhnutia, bezmocnosti, bezvýznamnosti, nedokonalosti a odvrhnutia.

Príbeh dieťaťu otvorí nové východiská a brány do sveta nádejí. Aby skutočne uverilo tejto nádeji, potrebuje dieťa počuť rozprávku tisíckrát. Znova a znova sa potrebuje a chce presvedčiť, aký význam má jeho vlastná malá bytosť. A rozprávka dieťa znovu a znovu ubezpečuje, že napriek jeho „malým“ charakteristikám a pocitom je najvýznamnejšou bytosťou na svete. A akou! Palček predsa prekabátil veľkého a silného obra a Janko Hraško dokázal poháňať voly a dobehol urodzeného pána! A aký bol silný: zdvihol celý voz naložený železom! A vajce na vandrovke alebo Mechúrik-Koščúrik?

Aj keď sú maličkí, všetky ježibaby, strigy a zbojníci sa musia mať na pozore.

Každý, s kým sa stretnú, sa hneď rád pridá do partie, takí sú to skvelí chlapíci!

Rozprávkový hrdina je schopný úžasných činov. Priam rozprávkových. Identifikácia dieťaťa s hrdinom umožní každému dieťaťu, aby si vo fantázii kompenzovalo všetky svoje domnelé alebo skutočné nedostatky. Spolu s hrdinom tak putuje nebojácne so sveta, kde zažíva tie najnebezpečnejšie dobrodružstvá (Palček), šplhá sa do neba po veľkej fazuli (Janko a fazuľka), vyháňa nebezpečné zviera z lesa (Koza rohatá a jež), stane sa bubeníkom s veľkým bubnom (Bubon), prekabáti veľkého medveďa (Máša a medveď), prekabáti najdôležitejších pánov v dedine (Maťko pytliak), jednoducho zažíva všetky možné i nemožné dobrodružstvá. Rozprávka mu umožní premeniť sa na všetko, po čom zatúži. A to je to, prečo rozprávka dieťa tak teší, upokojuje a fascinuje. 

Rozprávka stelesňuje detské pocity, strachy a úzkosti, ktoré sú niekedy prehnané až do absurdnej roviny, keď drobec narieka, že príde ježibaba a zje ho. Rozprávka dieťa vždy ubezpečí, že jeho obavy sú bezdôvodné: dieťa zvíťazí a ježibaba, obor či iná obluda, sú dokonale porazené.

Rozprávka má najväčší účinok a cenu pre dieťa vtedy, keď začína na dieťa blahodarne pôsobiť, teda približne od štyroch rokov. Ale mnohé úzkosti a strach sa objavujú u dieťaťa aj neskôr. Pre dieťa je teda rozprávka príjemným a prirodzeným terapeutickým prostriedkom aj v staršom veku.  

Spomínam si na viac než šesťročného chlapca, ktorý odmietal rozprávku o Snehulienke a Popoluške a jeho mama nemohla pochopiť dôvod. Veď ide naozaj o tie najpopulárnejšie, najznámejšie a najobľúbenejšie, tie, ktoré má rád každý. Vtedy čítali dookola Ako šlo vajce na vandrovku a Kocúr v čižmách. Pochopiteľne, chlapča si potrebovalo utriasť najprv svoje vnútorné problémy (komplexy) a vzťahy samého k sebe. Až potom sa mohlo dostať aj k riešeniu ostatných vzťahov s okolím. Až neskôr prišli na rad témy s motívom dobra a zla, víťazných rytierov a zachránených panien.

Okrem toho, dieťa stojí pred úlohou naučiť sa rozhodovať samo za seba, rozhodovať sa správne, rozhodovať sa svojím tempom a v ním vybraných oblastiach. Rozprávka tomu procesu napomáha. Vyrozpráva mu tisíc rozličných príbehov a dieťa ich tisíckrát prežíva, tisíckrát rieši rozličné situácie: silou, rozumom, dôvtipom i citom. Rozprávkový príbeh však nič nepredpisuje, ako čo zvládať, nič neodporúča, nič nehovorí priamo – iba dáva znamenie veľmi kúzelným obrazným spôsobom. Rozprávka varuje pred nástrahami a vždy sľubuje šťastný koniec. A to vytvára nevysvetliteľné tajomstvo, ktoré deti tak priťahuje.

Ľudmila Hrdináková

FOTO © Ivana Matušková