dnes má meniny Henrieta
zajtra Vratko
28.11. 2020
Čarovná kapsa plná kúziel
Printer-friendly versionSend by emailPDF version

Dnes, rovnako ako kedysi, otvárajú rozprávky myseľ nadaných, ale aj priemerných detí, aby dokázali oceniť všetky vyššie veci v živote a odtiaľ vedie už iba krok k radosti z najväčších umeleckých a literárnych diel.
(Bruno Bettelheim – psychológ)

Áno, rozlíšenie dobra a zla je najdôležitejšou a najzreteľnejšou funkciou rozprávky, upresňujú čitateľove emócie (kladné a záporné) a postoje voči zlu a dobru. Niekedy sa zlo skrýva aj za pekným zjavom (kráľovná – macocha Snehulienky). Ale deti postupne preniknú k falši a pokrytectvu postavy a znepáči sa im jej konanie o to viac. Dnes, rovnako ako kedysi, otvárajú rozprávky myseľ nadaných, ale aj priemerných detí, aby dokázali oceniť všetky vyššie veci v živote a odtiaľ vedie už iba krok k radosti z najväčších umeleckých a literárnych diel.

Áno, rozlíšenie dobra a zla je najdôležitejšou a najzreteľnejšou funkciou rozprávky, upresňujú čitateľove emócie (kladné a záporné) a postoje voči zlu a dobru. Niekedy sa zlo skrýva aj za pekným zjavom (kráľovná – macocha Snehulienky). Ale deti postupne preniknú k falši a pokrytectvu postavy a znepáči sa im jej konanie o to viac.

Okrem spomínaného hlavného poslania klasické rozprávky odpovedajú na mnohé ďalšie otázky, ktoré pre dieťa vyplývajú z nezrozumiteľného dospelého a veľkého sveta. Dieťa zatiaľ nechápe zmysel života a rozprávky mu ponúkajú kúsok po kúsku odhaľovať ho ako čriepky kúzelného zrkadla. V rozprávkach sa objavuje veľmi veľa motívov, ktoré dieťa fascinujú a obohacujú. A práve v rozličných rozprávkových motívoch sa skrýva sprievodca človeka od najútlešieho veku (rozprávky o malých hrdinoch, ktorých má rád celý svet a ktorí dokážu veľké veci), cez formovanie vlastností a vzťahov k svetu (súrodencom, láske, rodičom), cez vyzrievanie (v príbehoch o hlúpom Janovi či Červenej Čiapočke), až po hľadanie vlastnej identity.

Kúzlo a moc rozprávkových motívov je práve v tom, že obsahujú archetypy, teda vzory a modely ľudského správania, ktoré ukazujú dieťaťu, ako si s tým ktorým problémom poradiť.

Rozprávkové motívy (obsahujúce archetytpy) sa v jednotlivých rozprávkach stretávajú, opakujú, kombinujú a miešajú tak, aby vytvorili mozaiku, respektíve onen rozprávkový elixír poznania.

Motív súrodeneckej rivality je blízky všetkým deťom. Objavuje sa v mnohých rozprávkach a je predstavovaný v postavách mladšieho a staršieho súrodenca. Hlavnou, pritom kladnou postavou zvyčajne býva mladší súrodenec, ktorý trpí pod ťarchou nespravodlivého útlaku a výsmechu staršieho, obyčajne nevlastného súrodenca. Ústredným komunikačným prvkom je práve hlavný hrdina (Popolvár, Popoluška, Nastenka – Mrázik, Maruška – O dvanástich mesiačikoch), s ktorým sa dieťa stotožňuje. Je to možné vďaka tomu, že rivalitu v rozličnej forme prežíva každé dieťa (i jedináčik). Rozprávka pomáha dieťaťu vyrovnať sa s týmto javom, respektíve pocitom. A poskytuje mu i riešenie: hlavná postava nie je agresívna, násilná a pomstychtivá voči nespravodlivému súrodencovi (súrodencom). Naopak svojou veľkorysosťou, ale i pracovitosťou a ústretovosťou voči svetu si u okolia vyslúži uznanie a lásku.

Motív súrodeneckej solidarity a súrodeneckej lásky – sa objavuje v rozprávkach ako Perníková chalúpka, Braček Jelenček, Veterný kráľ, Zhavranelí bratia atď. Archetypálny motív učí dieťa súdržnosti so svojím súrodencom (prípadne kamarátom) za všetkých okolností i v čase najväčšej núdze a strádania, a to i za cenu vlastného utrpenia.

V rozprávkovom príbehu o Medovníkovej chalúpke sa veľmi symbolicky a imaginatívne, ale pritom veľmi zreteľne zobrazuje princíp postoja voči užívaniu ľudských slastí a rozkoší. Aj divotvorný Hrnček, var!, ktorý stále a stále varí, ukáže dieťaťu, čo sa môže stať, ak človek nebude kontrolovať a ovládať svoj hltací pud a svoju nenásytnosť.

Princíp voľby medzi slasťou a reálnym životom je zobrazený v rozprávke Tri prasiatka, v ktorom je lenivosť dvoch mladších prasiatok konfrontovaná s dôsledkami tejto lenivosti a života v slasti, ktoré vedie až k smrteľnému nebezpečenstvu života zastúpenom pažravým vlkom. Najstaršie prasiatko, samozrejme, ukáže svetu, ako princíp slasti korigovať princípom životnej reality.

Usmerňovanie a vyrovnávanie sa s túžbou okamžite uspokojiť potrebu výrazne akcentuje Braček Jelenček z rovnomennej rozprávky, ktorý sa napriek dôrazným upozorneniam neudrží a napije sa z jeleňovej stupaje. Nedostatok zdržanlivosti spôsobí stratu vlastného života a nútené prijatie života jeleňa, čo spôsobí nemalé útrapy nielen jemu, ale i jeho milovanej sestre.

Snehulienka a sedem trpaslíkov je príbehom, ktorý poučí dieťa o neželanej žiarlivosti na jednej strane a narcizme na strane druhej. Motív narcizmu sa objavuje aj rozprávkach Potrestaná pýcha, Kráľ Drozdia brada, Soľ nad zlato a pod.

O význame všednej práce rozpráva neprehliadnuteľné množstvo rozprávkových príbehov, ktoré usmerňujú vzťah a postoj detí k práci. Krásu plnohodnoteného prácou naplneného života zobrazuje Snehulienka, Popoluška, oráč v rozprávke Oráč a obri, Janko Hraško a pod.

Dlhý, Široký a Bystrozraký je príbehom, ktorý pripravuje deti na existenciu zla vo svete a učí ich boju proti týmto zlým silám. Príbeh upozorňuje na fakt, že boj so zlom (problémom) nie je ľahký, obyčajne býva sprevádzaný mnohými prekážkami a nie jednou (niekedy i prehratou) bitkou.

Mnohé z rozprávok učia dieťa citlivo rozpoznávať vinu a nevinu postáv (Plavčík a Vratko, Sedem zhavranelých bratov a pod.).

Červená Čiapočka je príbehom, ktorý učí morálnemu a etickému vzťahovému (erotickému) správaniu, nakoľko je príbehom o pokušení, životných slastiach a prekonávaní pokušenia.

Červená Čiapočka je i typickým príbehom o lykantropii (premena na zviera) a požieraní ľudí.

Ľudmila Hrdináková

ukážka z knihy Tajomstvo rozprávok
autor: Ľudmila Hrdináková
ilustrácie Mária Malíková
AT Publishing 2006

uverejnené s povolením autoriek a vydavateľstva