dnes má meniny Edmund
zajtra Bibiána
1.12. 2020
Čarovná kapsa plná kúziel II.
Printer-friendly versionSend by emailPDF version

V mnohých rozprávkových príbehoch je zrkadlený vzťah k rodičom, a to v dvoch rovinách. Mnohé príbehy vyrovnávajú napätie neporozumenia si dvoch generácií:
každé dieťa z času na čas prekonáva konflikt s vlastným rodičom a rozprávka pomáha dieťaťu vyrovnať sa s týmto vnútorným konfliktom. Konflikty a generačné nezhody sú projektované do zlých a nespravodlivých rodičov. Sú to však obyčajne nevlastní rodičia, čím sa zmierňuje tento konflikt vo vzťahu k reálnemu správaniu.

S predchádzajúcim sčasti súvisí i ďalší výrazný motív – motív poslušnosti. Z klasických rozprávok sa tento motív veľmi explicitne a čitateľne objavuje v rozprávkach, v ktorých hlavné postavy vďaka neuposlúchnutiu príkazu rodičov zablúdia v hlbokom, zradnom a nebezpečnom lese: deti, ktoré zablúdia až k perníkovej ježibabe, Máša, ktorá zablúdi k bútľavému stromu troch medveďov.V mnohých rozprávkových príbehoch je zrkadlený vzťah k rodičom, a to v dvoch rovinách. Mnohé príbehy vyrovnávajú napätie neporozumenia si dvoch generácií:
každé dieťa z času na čas prekonáva konflikt s vlastným rodičom a rozprávka pomáha dieťaťu vyrovnať sa s týmto vnútorným konfliktom. Konflikty a generačné nezhody sú projektované do zlých a nespravodlivých rodičov. Sú to však obyčajne nevlastní rodičia, čím sa zmierňuje tento konflikt vo vzťahu k reálnemu správaniu.

S predchádzajúcim sčasti súvisí i ďalší výrazný motív – motív poslušnosti. Z klasických rozprávok sa tento motív veľmi explicitne a čitateľne objavuje v rozprávkach, v ktorých hlavné postavy vďaka neuposlúchnutiu príkazu rodičov zablúdia v hlbokom, zradnom a nebezpečnom lese: deti, ktoré zablúdia až k perníkovej ježibabe, Máša, ktorá zablúdi k bútľavému stromu troch medveďov.

Príkladom tohto motívu je i Pampúšik, ktorého zje líška vďaka tomu, že neposlušne utečie od svojich starkých. Najzreteľnejšie sa charakterizovaný motív odzrkadľuje v postave Červenej Čiapočky. Trestom za neuposlúchnutie je stretnutie s vlkom, a všetky ďalšie nepríjemnosti a zlé udalosti, počnúc katastrofou s babičkou až po tragédiu Červenej Čiapočky, ktoré sa stali len preto, lebo Červená Čiapočka neposlúchla mamičku. Morálny odkaz rozprávky je úplne jasný – dievčatko musí poslúchnuť mamičku, ak nie, na ceste ju stretne zlo a mama jej nebude môcť pomôcť.

Rozprávkové príbehy na strane druhej budujú u dieťaťa úctu a pokoru voči rodičom a voči staršej generácii (Janko Polienko, Janko Hraško a pod.).

V spomínaných rozprávkach sa zrkadlí i recipročný vzťah lásky rodičov k deťom – rodičia nekonečne túžia po dieťatku (Palček, Janko Hraško, Palculienka). V mnohých rozprávkach je túžba vyostrená do situácie nemožnosti mať dieťatko tak, že si ho rodičia vyrobia – Pampúšika z cesta, Janka Polienka z dreva, Snehulienku zo snehu a pod. Dieťa je takýmto príbehom ubezpečované, že je významné pre rodičov, že aj napriek tomu, že je malé, má svoje miesto vo svete. Okrem toho je práve týmto motívom usmerňované k tendencii, že najkrajším životným poslaním, cieľom a dielom človeka by malo byť dieťa.

Princ Bajaja je typickým príbehom rozprávkovej verzie mýtu o hrdinovi a dáva dieťaťu príklad realizácie veľkých skutkov. Buduje u dieťaťa vieru vo vlastné sily, vieru vo vlastnú veľkú perspektívu a významnú budúcnosť.

Mnohé rozprávky dajú zvíťaziť hrdinom alebo hrdinkám, ktorí znenazdania povstanú z radov biednych, ľudových a zúbožených vrstiev. Ako vidno, je to infantilná verzia mýtu o hrdinovi, ale presne to vyhovuje vnímaniu i sebaponímaniu dieťaťa. Je zatiaľ malé, ale keď vyrastie, bude kráľom či kráľovnou. Daný motív zároveň naznačuje, že nemusí byť kráľom ten, kto sa pyšne nosí v krásnom rúchu.

Motív malých bytostí, ktoré robia veľké skutky, odbúravajú detské komplexy menejcennosti, bezvýznamnosti a nemohúcnosti. Deti nesmierne milujú príbehy o malých hrdinoch, ktorí robia nadľudské skutky (Janko Hraško vytiahne zapadnutý voz naložený železom), prežívajú veľké dobrodružstvá (Palček ide do sveta), prekabátia pánov (Janko Hraško ujde pánovi), premôžu obrov a inú háveď (Palček prekabáti obra, Vajce s kamarátmi vyženie zbojníkov, Mechúrik-Koščúrik rozpráši strigy, Janko a Marienka upečú medovníkovú ježibabu, ježko vyženie kozu rohatú a pod.). Rozprávky s týmto motívom sú populárne u detí takmer počas celého detstva a je pochopiteľné prečo.

Nesmierne ľudský je motív, ktorý uprednostňuje a vyzdvihuje iné ľudské vlastnosti, ako sú krása alebo bohatstvo. Aj ohavný netvor, žijúci v opustenom zámku, môže byť dobrý a môže vrúcne milovať (Kráska a zviera), aj stará ošarpaná žobráčka môže mať toľko múdrosti, že zachráni tesárovi život a vytiahne ho zo spárov pekelníka (Čertov most).

Motív magického, respektíve zázračného lesa (magic silvanum, horor silvanum) pôsobí v rozprávkach ako najsilnejší a najimaginatívnejší zázračný priestor. Je tou mohutnou silou a nadľudským princípom (magic silvanum), ktorý môže zachraňovať, ak ho človek rešpektuje, má ho v úcte a má ho rád. Zároveň môže ako veľká magická sila zahubiť (horor silvanum), ak ho človek nerešpektuje. Motív tak učí rešpektu a ochrane prírody.

V mnohých príbehoch hlavnému hrdinovi pomôžu zvieratká, alebo je na zviera hlavný hrdina zlou démonickou bytosťou premenený. Týmto motívom je dieťa usmerňované ku korektnému správaniu sa a láske k živej prírode.

Sila domova je akcentovaná v príbehoch, kde hlavný hrdina zablúdi, alebo stratí domov. Dialektický protipól – silná absencia domova – zdôrazňuje túžbu po domove a lásku k nemu.
Tieto a ďalšie príklady sú jasným dokladom toho, ako môže klasická rozprávka fungovať ako významný a nenahraditeľný výchovný a formujúci prostriedok.

Rozprávky sú veľmi koncepčné. Uvedú problém priamo bez zbytočnej okľuky (dieťa by miatli dlhé opisy, zložité zápletky). Postavy rozprávok sú vykreslené zreteľne a jednoznačne, podrobnosti sú vynechané, a preto majú charakter protypov: sú typické, nie jedinečné a prísne polaritné, aby dieťa vedelo zreteľne rozpoznať kladné riešenie a konanie od nesprávneho.

Rozprávky nikdy nedávajú explicitnú odpoveď, ale nechávajú priestor predstavivosti dieťaťa a nechávajú na ňom samom výber záveru a poučenia. Rozprávky nedávajú čitateľovi jednoznačnú odpoveď, rozprávky „iba“ podnecujú, inšpirujú a provokujú. A dieťa si samo vyberá práve to, čo ho trápi, na základe príbehu si formuluje problém a odvodí si riešenie problému – východ zo slepej uličky.

Ľudmila Hrdináková

Ukážka z knihy Tajomstvo rozprávok
autor: Ľudmila Hrdináková
ilustrácie Mária Malíková
AT Publishing 2006