dnes má meniny Henrieta
zajtra Vratko
28.11. 2020
A potom aj nad knihou...
Printer-friendly versionSend by emailPDF version

„Rodina, to je spoločnosť v miniatúrnej podobe, od jej celistvosti závisí bezpečnosť a istota veľkej ľudskej spoločnosti.“
Fridrich Adler

Tieto slová možno v plnom znení vzťahovať na akúkoľvek spoločnosť a akúkoľvek dobu. Hlavne v rodine sa realizuje výchova osobnosti človeka. A bez čítania sa nemožno v žiadnom prípade obísť.

Všeobecne rozšírený názor je, že čítanie a práca s knihou je záležitosťou, ktorú má na starosti v prvom rade škola. Ale je to tak?

Aká je úloha rodiny pri formovaní vzťahu ku knihe a čítaniu?

Po mnohých rokoch práce s detskou literatúrou a detským čitateľom môžem povedať, že neobyčajne veľká, priam nezastupiteľná.

Na tomto mieste je nevyhnutné upozorniť na fakt, že podľa výskumov má rodina v určovaní čítania dieťaťa dvoj až trojnásobne vyšší význam ako škola. Čitateľské návyky a zrelosť rodičov v značnej miere určujú vzdelanostný potenciál ich deti.

Význam rodiny umocňuje i jej schopnosť zámerne a cieľavedome si s deťmi čítať, predčítať im a hovoriť s nimi o čítaní, príbehoch, knihách. Kvalitné čitateľské zázemie rodiny jednoznačne predurčuje a stimuluje čitateľské záujmy dieťaťa.

Ak je čítanie súčasťou života dospelého člena rodiny, dieťa to veľmi vnímavo registruje a dychtivo „nasáva“, preberá ako kópiu do svojho života. A dojmy z detstva, ktoré človek nadobudne vo vlastnej rodine, ostanú určitým meradlom porovnávania a hodnotenia po celý život. A tie prirodzene človek neskôr realizuje vo vlastnej rodine. Zostava kníh domácej knižnice, ktorá odráža vkus, profesionálne záujmy, záľuby a  záujmy, je niekedy zostavou celých pokolení. Odráža vzťah celých generácií ku knihe a medziiným zahŕňa súbor kníh pre deti.

Vyberať knihy pre deti je veľké umenie a aj skutočná veda. Čo čítať? Kedy čítať? Koľko je možné a koľko je potrebné prečítať? Neexistuje univerzálny recept. A zrejme ani nie je potrebný. Odporúčať, predkladať, motivovať, učiť hľadať a nachádzať krásu, ale pritom nevnucovať, nediktovať, nesiliť – to je úlohou nás dospelých.

PhDr. Ľudmila Hrdináková


FOTO © Pavol Matuška