dnes má meniny Radúz
zajtra Hilda
10.12. 2018
Peľová alergia – dôsledok klimatických zmien?
Printer-friendly versionSend by emailPDF version

Mapa peľového spravodajstva Európy sa vývojom ľudstva mení. V dôsledku globalizácie a klimatických zmien sa na naše územie dostávajú pele rastlín, ktoré naši predkovia nepoznali. Vystavovaním sa väčšiemu množstvu peľov, ktoré sú navyše v dôsledku rozvoja priemyslu agresívnejšie než v minulosti, má za následok značný nárast peľových alergií. V Európe dnes týmto ochorením trpí 40% ľudí.

Klimatické zmeny zvyšujú množstvo peľov
Otepľovanie Zeme a extrémne výkyvy počasia nie sú len všeobecnou hrozbou. Posledné štúdie ukázali, že klimatické zmeny ovplyvňujú množstvo peľov v ovzduší, ich alergénnosť, mieru rozšírenia a peľovú sezónu. Vďaka kratším zimám nastupuje kvitnutie bylín, tráv a drevín oveľa skôr ako v minulosti a ich sezóna sa každým rokom predlžuje. Za posledných 30 rokov sa peľová sezóna predĺžila o 10 – 11 dní, kedy jar nastupuje v priemere o 6 dní skôr a jeseň končí o 5 dní neskôr.

Extrémne výkyvy počasia ako sú víchrice či orkány majú za následok prenos peľov na veľké vzdialenosti a následne ich výskyt aj v tých regiónoch, kde tieto rastliny ešte nekvitnú, prípadne kde sa bežne nevyskytujú. Preto alergici môžu pociťovať príznaky skôr, než v ich okolí skutočne nastane peľová sezóna.

Cena za globalizáciu
Dovozom zo zahraničia je dnes možné získať rastliny z ktorejkoľvek časti sveta. V našich zemepisných šírkach sa tak čoraz častejšie objavujú druhy rastlín, ktoré by sme na našom území v minulosti len ťažko hľadali. Hoci sa im tu často dobre darí, náš organizmus si na ne nemusí privyknúť. Následne reaguje odmietavou, alergickou, reakciou.

V posledných desaťročiach došlo k nárastu využívania ozdobných rastlín v parkoch, záhradách a na skrášlenie ulíc. Týmto trendom dochádza k vzniku nových druhov alergií, ako je napríklad reakcia na pele fikusu, ktorá bola po prvý raz zaznamenaná pred 20 rokmi. Iným prípadom je výsadba brezových alejí, ktorá sa na severe Talianska stala hitom posledných rokov. Peľ brezy je jeden z najagresívnejších a vďaka skorému nástupu jari v Taliansku a vplyvom počasia sa veľmi rýchlo roznesie do okolitých krajín. Breza sa pritom radí medzi dreviny s najväčšou produkciou peľových alergénov.

Trávnatých plôch je čoraz menej, alergií pribúda
Rozvojom industrializácie dochádza v mnohých európskych mestách k zaujímavému javu. Zvyšovaním urbanizácie sa stále viac zmenšujú zelené plochy a tak sa zároveň znižuje množstvo peľov trávy v ovzduší. Za posledných 30 rokov došlo v Európe k poklesu rozlohy trávnatých plôch až o 40%. Napriek tomu je zaznamenaný čoraz väčší výskyt peľových alergií. Vedci predpokladajú, že dôvodom je najmä zvýšená miera znečistenia ovzdušia, ktorá spôsobuje väčšiu agresivitu peľov. Je známe, že pele rastlín v mestách sú oveľa agresívnejšie než pele tých istých rastlín na vidieku.

Vedecké štúdie dokázali, že urbanizácia, vysoká miera emisií dopravných prostriedkov a západný životný štýl súvisia s nárastom počtu alergických ochorení dýchacích ciest.

„Búrková astma“
Tento fenomén bol po prvý raz spozorovaný pred 15 rokmi. Vedci predpokladajú, že búrka môže vyvolať astmatický záchvat v dôsledku dažďa a silného vetra. Dážď poruší obal peľov, čím sa uvoľnia alergény a silný vietor ich následne roznesie do veľkej vzdialenosti. Alergici sú tak vystavení niekoľko násobne väčšiemu množstvu peľov než inokedy. To môže mať za následok ťažkosti s dýchaním, ktoré môžu prejsť až do astmatického záchvatu.

Ako sa chrániť?
Peľová alergia sa radí medzi ochorenia, ktorým sa nedá vyhnúť. Nie je to chrípka, ktorá človeka pri správnej životospráve obíde. Vdýchnutiu peľov v ovzduší sa zabrániť nedá. Najlepšou možnosťou boja s týmto celoživotným ochorením je prevencia. Lieky predpísané lekárom by mal pacient užívať pravidelne a nie len vtedy, keď sa dostavia príznaky ochorenia. Cieľom liečby nie je príznaky potláčať, ale im predchádzať. Nové, moderné antihistaminiká fungujú na princípe blokátorov, ktoré sa snažia zablokovať neželanú reakciu organizmu, ku ktorej dochádza pri kontakte s alergénnou látkou. Z tohto dôvodu je dôležité ich dlhodobé a pravidelné užívanie. Len poctivo užívaná liečba prináša želaný účinok. Rôzne voľno-predajné lieky sú určené na pomoc v akútnych prípadoch, neodporúča sa ich dlhodobé užívanie. Naopak moderné antihistaminiká, ktoré pacientovi predpíše alergológ, predpokladá ich dlhodobé užívanie a tomuto faktu je prispôsobené aj ich dávkovanie a zloženie.