dnes má meniny Cecília
zajtra Klement
22.11. 2019

Prosba o pomoc pri výbere pôrodnice

Ut, 11/30/1999 - 00:00 — mamatata2019

Printer-friendly versionSend by emailPDF version

Veľmi som spokojná s touto webstrankou a som rada, že som sa o nej dočítala náhodou v časopise Eurotelevízia. Som v 12 týždni tehotenstva a už pomaličky uvažujem o výbere pôrodnice v Bratislave. Zoznam na nete nie je úplný a chýbajú mi hlavne skúsenosti rodičiek, preto Vás veľmi pekne prosím o zaslanie skúseností s jednodlivých pôrodníc v Ba a to nielen pozitívne ale aj negatívne, aby som sa rozhodla pre svoje bábätko vybrať len to najlepšie. Mám kamarátku v Prahe,ktorá rodila minulý rok v nemocnici s nadštandartom. Veľmi si pochvalovala možnosť ubytovania manžela súčasne s ňou na izbe a komplet plnú štandartnú výbavu izby čo všetko bábätko potrebuje/
od prebalovacieho pultu, vaničky,
hygienických a výživných potrieb bábätka, nehovoriac o TV, kuchynky, sanity na izbe/ a hlavne starostlivosti lekárov a príprava pôrodu jej a manžela a
nakoniec to najdôležitejšie samotným priebehom pôrodu pri ktorom jej najviac odvahy a sily
dodával poučený manžel. Škoda, že takato pôrodnica zatiaľ nie je aj na Slovensku určite by sa našiel rad mamičiek, ktorý si radšej priplatia keď vedia že to stojí za to.

Komentáre:
mamatata2019 »
Št, 10/24/2002 - 16:52

mohla by si prosim napisat adresu tej nadstandardnej nemocnice pre rodicky?
vopred dakujem.

mamatata2019 »
Št, 04/11/2002 - 15:25

sama chodit na WC. Sestricky ma uz ani nezdravili a raz dokonca ked som sla na WC a oni si menili sluzbu som pocula "ta uz vypadla?" "nie este je tu" "boze dufala som ze cez vikend vypadne". Len pre zaujimavost na celom oddeleni je pre vsetky rodicky t.j. cca 15-20 osob jedna jedina sestra! Nad ich dialogom som sa ani nepozastavila, nakolko uz som si o ich pristupe k praci a k cloveku myslela svoje. Raz ale musel prist koniec mojim problemom a stalo sa tak na deviaty. O 22.00 som sa sama vybrala na WC, ale lieky uz neucinkovali lebo brala som ich len rano, aby som bola fit ked budem mat pri sebe synceka a bude ma potrebovat a aj preto, lebo som sa bala prehanat to s liekmi kvoli kojeniu. Cesta tam bola este znesitelna, ale zlom nastal ked som sa proste nemohla postavit z WC. Akoby som ochromela. Kedze WC bolo uzske a nemohli ma odtial vybrat sedela som tam este asi 15 min a cakala na sestru z ineho oddelenia, ktora prisla a postupne mi akousi "masazou" uvolnovala svalstvo na nohach. Ked som sa uz mohla akotak postavit vzali ma na izbu. Tam sa ma ta druha sesra pytala ci sa mi to uz stalo atd. Zistila mi totiz, ze mam zablokovanu chrbticu a zacviknute nervy na viacerych miestach v krizoch, v panve a v nohe. Vraj sa to niekedy pri porode stava. Ked som to na druhy den povedala na vizite lekarovi reagoval slovami, ze a co teraz? Nic! Vtedy som uz bola rozhodnuta, ze odtialto chcem odist co najskor. Klamala som lekarov, ze uz mi nic nie je, teplomer som si vobec nedavala a tvrdila som, ze teplotu nemam a sestru som uz nikdy nezavola. Na dalsi den som poziadala lekara o odchod domov. Doma som nasla svoj klud a este mesiac som sa z hrozou budila, ze som v nemocnici. Mama je maserka a dala ma do poriadku. Poctivo mi rozmasirovala vsetky bolestive miesta hned po tom, ako mi jeden lekar a jej znamy dal do poriadku chrbticu. Mam strach mat druhe dieta! Viem, ze kramare by boli pre neho to najlepsie, ale neviem ci najdem odvahu znovu stretnut bacharky z koncentracneho tabora!

mamatata2019 »
Št, 04/11/2002 - 15:23

ale pobyt na poporodnom oddeleni je dodnes pre mna nocnou morou! Jedinym krasnym momentom bolo ked mi po prebudeni sa z narkozy priniesli ukazat synceka. Rodila som v piatok o 16:30. Vlastne som prespala celu noc a na druhy den sa to zacalo. O 16:30 (sobotu) prisla za mnou sestra ze musim bezpodmienecne vstat a chodit. Kedze som rodila prvy krat neprotestovala som. Operovana som bola uz 2x takze som vedela co ma caka. Vstala som s velkymi bolestami, ktore vsak nebolo mozne identifikovat odkial vychadzaju nakolko ma bolelo cele telo. Kedze bolesti neprechadzali ani na druhy ani na tretí deň a k tomu sa este pridruzili 40 stupnove teploty zo zapalenych prsnikov zacala som tusit, ze vsetko nie je v poriadku. Zavolala som sestru a poziadala ju o pomoc pri ceste na WC. Zazrela na mna a povedala mi, ze ona nema len mna, ze som tri dni po sekcii a ze mam chodit sama. Zvrtla sa na opatkoch a uz jej nebolo. Zacala som teda bojovat sama so sebou a snazila sa sama dostat na WC. Ked som po piatich krokoch plnych bolesti klesla na zem a skoro stratila vedomie pribehla ku mne sestra a nakricala na mna ze co to tu robim a aby som nesimulovala a.... Uz som ju ani nevnimala. Odviedli ma na postel a musela ma "obsluzit". Na druhy den som sa pri vizite pytala lekarov v co moze byt problem, pretoze pooperacny stav poznam a nikdy som na treti alebo stvrti den problemy nemala. Opisala som im moje bolesti vychadzajuce z chrbtice a vlastne som nemohla pohnut pravou nohou. Povedali, ze sestra mi posle rehabilitacneho doktora a neurologa. Az na dalsi den prisiel neurolog a povedal mi, ze som v poriadku. Rehabilitacny lekar neprisiel nikdy. Pre sestricky som tym padom bola len simulant! Na siedmy den ked uz som vzdala svoj boj s arogantnymi sestrickami, ktore by bez problemov vyhrali konkurz na bacharky v Osviencime, som poziadala jedneho lekara o lieky proti bolesti. Priniesol mi ich a napriek tomu, ze som kojila som ich musela uzivat a zacala som tak po jednej nohe, ale predsa, sama chodit

mamatata2019 »
Št, 04/11/2002 - 15:20

ale pobyt na poporodnom oddeleni je dodnes pre mna nocnou morou! Jedinym krasnym momentom bolo ked mi po prebudeni sa z narkozy priniesli ukazat synceka. Rodila som v piatok o 16:30. Vlastne som prespala celu noc a na druhy den sa to zacalo. O 16:30 (sobotu) prisla za mnou sestra ze musim bezpodmienecne vstat a chodit. Kedze som rodila prvy krat neprotestovala som. Operovana som bola uz 2x takze som vedela co ma caka. Vstala som s velkymi bolestami, ktore vsak nebolo mozne identifikovat odkial vychadzaju nakolko ma bolelo cele telo. Kedze bolesti neprechadzali ani na druhy ani na tretí deň a k tomu sa este pridruzili 40 stupnove teploty zo zapalenych prsnikov zacala som tusit, ze vsetko nie je v poriadku. Zavolala som sestru a poziadala ju o pomoc pri ceste na WC. Zazrela na mna a povedala mi, ze ona nema len mna, ze som tri dni po sekcii a ze mam chodit sama. Zvrtla sa na opatkoch a uz jej nebolo. Zacala som teda bojovat sama so sebou a snazila sa sama dostat na WC. Ked som po piatich krokoch plnych bolesti klesla na zem a skoro stratila vedomie pribehla ku mne sestra a nakricala na mna ze co to tu robim a aby som nesimulovala a.... Uz som ju ani nevnimala. Odviedli ma na postel a musela ma "obsluzit". Na druhy den som sa pri vizite pytala lekarov v co moze byt problem, pretoze pooperacny stav poznam a nikdy som na treti alebo stvrti den problemy nemala. Opisala som im moje bolesti vychadzajuce z chrbtice a vlastne som nemohla pohnut pravou nohou. Povedali, ze sestra mi posle rehabilitacneho doktora a neurologa. Az na dalsi den prisiel neurolog a povedal mi, ze som v poriadku. Rehabilitacny lekar neprisiel nikdy. Pre sestricky som tym padom bola len simulant! Na siedmy den ked uz som vzdala svoj boj s arogantnymi sestrickami, ktore by bez problemov vyhrali konkurz na bacharky v Osviencime, som poziadala jedneho lekara o lieky proti bolesti. Priniesol mi ich a napriek tomu, ze som kojila som ich musela uzivat a zacala som tak po jednej nohe, ale predsa, sama chodit

mamatata2019 »
Št, 04/11/2002 - 15:17

Vyber porodnice je dolezity z troch pohladov. 1. chcete mat bezproblemovy porod? 2. chcete aby bolo dobre postarane o Vase dieta? alebo 3. chcete aby bolo dobre postarane o Vas? Neexistuje porodnica kde by sa tieto tri veci sklbili co i len na 50%! Ja osobne som rodila pred 14 mesiacmi na kramaroch pretoze som mala zabezpecene dva z troch spominanych bodov. Prvy a druhy. Moj pripad je mozno trochu specificky, pretoze som bola 7 mesiacov na rizikovom s obmedzenou moznostou pohybu a preto pri porode som nemala ziadne problemy nakolko som uz poznala cely personal lekarov. Samozrejme nehovorim o protekcii, ale o tom, ze tak ako oni poznali moju anamnezu tak ja som vedela co mozem od ktoreho lekara cakat a z jednym z nich som sa na zaklade jeho referencii od inych pacientiek dohodla ze ma aj odrodi. Nakoniec som aj tak musela rodit ciraskym lebo malemu sa na svet velmi nechcelo. Co sa tyka bodu 2 mozem povedat len to najlepsie. Novorodenecke oddelenie je naozaj skvele a nielen sestricky ale aj lekarky sa o Vase dietatko staraju ako o svoje vlastne. Kedykolvek ked ho nemate pri sebe (cisarske nemaju dietatka zo zaciatku pri sebe tak ako je tomu pri normalnom porode) mozete ist za nim na novorodenecke ktore je len 5 metrov od Vasho oddelenia na tom istom poschodi. Mozete si ho kupat a dokonca aj s oteckom. Pani primarka sa totiz drzi hesla: dieta patri matke a neexistuje dovod pre ktory by ju mohol niekto od neho odtrhnut. Dokonca osobne intervenovala za jednu mamicku, ktora mala dvojicky ale museli byt este v inkubatore na inom oddeleni a nechceli jej dovolit ani len ich vidiet. Ani si neviete predstavit ako plakala, ze je vlastne tri dni matka dvoch malickych dievcatiek, ktore este ani nevidela a su niekde v inkubatore same. Napriek tomu, ze v tom case bola chripkova epidemia a cela nemocnica bola pre navstevy uzavreta dovolili mamicke vidiet a navstevovat svoje dve malicke dcerky. Ako sa hovori to najlepsie nakoniec. Bod 3. Mozem povedat, ze som v zivote zazila vselico