dnes má meniny Cecília
zajtra Klement
22.11. 2019

Porodnica Partizanska ul, BA

Ut, 11/30/1999 - 00:00 — mamatata2019

Printer-friendly versionSend by emailPDF version

Pocas svojho tehotenstva som usikovne pracovala do poslednej minuty, az kym nam nezacala odtekat pomalicky plodova voda. Isli sme o 04,00 hod na Partizansku, kde som mala rodit: moj lekar mi len akosi zabudol povedat, ze so sa tam mala ukazat uz mesiac pred porodom. Co uz. Prisli sme tam naraz dve. Sestricka sa ma "milym" hlasom opytala: A vy co chcete? Maste nejaky problem? Muz ma len krotil, tak som sa iba zmohla: ak za to pokladate, ze idem rodit, tak asi ano. Doktor, co mal sluzbu, bol strasne unaveny, ale mily. Az neskor som pochopila, ake tazke je mat ti enekonecne sluzby a najma vtedy, ked mali uplne plny stav, pokazil sa vytah, takze sme vsetci liezli po schodoch ako tucne lienky. Moj sok bola kupelna a WC: plne vlasov, krvi, obite, jedna misa vyvalena zo zakladov, jedna sprcha nesla - nastastie ju cez noc opravili. A to vsetko pre asi 14 ludi. Takze prvy den dojem nic moc. O co som vsak bola stastnejsia potom: fantasticky pristup personalu (az na jednu odutu sestricku), neistale umyvanie pristorov a snaha vytvorit z tych skromnych podmienok prijemne miesto. Moja velka vdaka patri okrem lekarov sestrickam, ktorym som stale "visela na krku": mala som totiz kopu otazok, lebo u na v rodine nikto nemal babo, takze som sa ucila vsetjko odzaciatku. A naposledy, uzasne drobna a utla, ale vrtka, pracovita sanitarka Zuzka: dodnes sa chystam poslat jej bonvony Plody mora, z ktorych si skromne zobrala len do ust a ked som odchadzala, odvliekla mi moje tasky tri poschodie (lebo vytah stale nesiel). Vdaka tymto ludom mam na porod dobre spomienky a som im nesmierne vdacna.

Komentáre:
mamatata2019 »
Št, 06/27/2002 - 17:54

no, ked som si to teraz precitala, nemyslite si, prosim, ze ten stav kupelne bol taky stale: nie, az neskor som zistila, ze tam mala jedna mamicka problem. A este jedlo: snazili sa pripravit ho tak, aby sme my, ani babo nemali ziadny problem a aj tak, aby toho bolo dost, co je pri dnesnom stave zdravotnictva zazrak. Rodila som tiez tak, ze vedla bola mamina, co ju prijimali spolu so mnou, krasne dychala, a ja som tisko zavidela, ze som nechodila na cvicenia. Nakoniec, ked nam nas Petko nechcel ist von, pomohlo, ked ma "nastval" doktor, tak som zatlacila, ze nam maly vyklzol ako rybicka. Takze niekedy je najlepsim cvicenim ukryty adrenalin?? :-))