dnes má meniny Vladimíra
zajtra Hedviga
16.10. 2019
Prvé slovíčka
Printer-friendly versionSend by emailPDF version

Hrkútanie si, bľabotanie, ... zvuky, ktoré sa postupne podobajú na slová – jednoduchšie, neskôr i zložitejšie. Pamätáte si na tie prvé? Tie, ktoré sa víťazne predrali z hrdielka Vašej ratolesti? Ponúkame Vám pár príbehov z tých, ktorými ste prispeli do našej súťaže.

Ale najprv – prezraďme si, ako to so slovíčkami – s pokusmi tých najmenších je! Viete, kedy a čo môžete očakávať z hrdielok svojho dieťatka?

3-mesačné dieťa:
veselo si hrkúta – ak nezačne vydávať hrkútavé zvuky, ak sa neotáča za zvukmi (presne ich lokalizovať, bude vedieť ako polročné), treba vyhľadať lekára
snaží sa o samohlásky – to je jeho „odpoveď“ na hlas rodiča

Hrkútanie si, bľabotanie, ... zvuky, ktoré sa postupne podobajú na slová – jednoduchšie, neskôr i zložitejšie. Pamätáte si na tie prvé? Tie, ktoré sa víťazne predrali z hrdielka Vašej ratolesti? Ponúkame Vám pár príbehov z tých, ktorými ste prispeli do našej súťaže.

Ale najprv – prezraďme si, ako to so slovíčkami – s pokusmi tých najmenších je! Viete, kedy a čo môžete očakávať z hrdielok svojho dieťatka?

3-mesačné dieťa:
veselo si hrkúta – ak nezačne vydávať hrkútavé zvuky, ak sa neotáča za zvukmi (presne ich lokalizovať, bude vedieť ako polročné), treba vyhľadať lekára
snaží sa o samohlásky – to je jeho „odpoveď“ na hlas rodiča

6-mesačné dieťa:
smeje sa, hrkúta si, híka, komunikuje s rodičom, či so svojím obrazom v zrkadle, ...
zvukom reaguje na svoje meno
okrem samohlások vie vysloviť aj „b“ alebo „d“

9-mesačné dieťa:
pomaličky sa jeho zvuky podobajú na slová – dieťa experimentuje
vie povedať jedno, či dve slová – ako „mama, tata, nana, ... dada“ – nemusí ich ešte  presne vyslovovať, neviem im ani správne priradiť význam
„spieva si“ 

ročné dieťa:
okrem bľabotania sa mu možno podarí aj zmysluplne vysloviť a priradiť „mama, tata“, ...
učí sa aj spoluhlásky „p, h, v“, ... (papa, havo, ...)

18-mesačné dieťa:
bľaboce si rečou, ktorej ešte možno nerozumieme, ale ono si už vie priradiť isté „slová“ k istým veciam či činnostiam
jasne a zrozumiteľne vie používať asi 4 slová
vie postupne priraďovať slová k významom, aj keď ešte tieto slová nevie vysloviť  (pri hre, keď rodič ukazuje a pomenuváva obrázky)
niekedy sa mu podarí spojiť dve zrozumiteľné slová, ale má na to ešte čas

2-ročné dieťa:
dorozumie sa s okolím – aj bez skutočných viet
vie použiť asi 30 slov, aj keď výslovnosť nie je dokonalá
intonuje – hrá sa s intonáciou a vie ju aj postupne správne použiť
začína používať osobné zámená, aj keď nie správne
používa aj prvé slovesá, podarí sa aj vytvorenie množného čísla
vie vytvárať dvojslovné spojenia

3-ročné dieťa:
napriek nedokonalej výslovnosti mu je dostatočne rozumieť
pokúša sa o krátke vety
vie zo seba „vychŕliť“ činnosti, ktoré robí, ...
zapamätá si a a rád predvádza krátke básničky

4-ročné dieťa:
aj keď sa mu nedarí vždy nájsť to správne slovo na vyjadrenie myšlienky, snaží sa a často iniciuje rozhovor
postupne používa predložky „na, za, pod“
často používa „ a, ale“
vie svoje meno a koľko má rokov
síce sa mu zväčšuje slovná zásoba, môže sa hanbiť využívať ju
učí sa prvé piesne

5-ročné dieťa:
reči dieťaťa by už mali rozumieť aj neznámi ľudia
malo by robiť už len málo chýb pri výslovnosti (len pri ťažkých slovách)
rado spieva a recituje básničky

Uvedené časy a zručnosti sú približné, myslite na to, že každá dieťa je individualitou. Rozvíjajte jeho schopnosti, ale nerobte paniku, ak sa mesiace mierne posunú. Stáva sa, že chlapci začínajú „džavotať“ o čosi neskôr ako dievčatá.

A – ako to je priamo u Vás? Ďakujeme za Vaše príbehy. Vyberáme z nich:
Máme dve deti, chlapec povedal prvé slovo "ba-ba" a potom skoro do 3 rokov rozprával pomerne málo. Potom začal rozprávať naraz, vrátane správneho vyslovenia hlásky "R". Dcéra prvé slovíčko povedala "ta-ta" a začala rozprávať všetko, keď mala cca 1,5 roka. Avšak sme museli aj navštevovať logopéda, nakoľko ešte v piatich rokoch vo výslovnosti nerozlišovala písmená "L" a "R".

Okrem zvuku "vŕzgajúcich dverí" sa mu jedného krásneho rána vydralo z hrdielka slovíčko „mama“. Určíte nevedel, čo to znamená, pretože to mal cca 6 mesiacov, ale mali ste vidieť manželovu otočku. Bol víkend, my sme si lebedili v posteli, otočení každý na svoju stranu (od seba) a medzi nami sa vykecával náš čerstvo zobudený potomok. Samé „aaaaaaa a eeeeeeeee“ - pre autentičnosť dodajte tomu vŕzgajúci nádych a zrazu: „aaaaee mama aaaaae“! Manžela aj mňa v tú chvíľu otočilo k nášmu synovi, obaja sme sa pozreli na seba a začali sme sa smiať. Odvtedy sa manžel synovi prihováral len slovami „tata! Tata“!

U nás jednoznačne vyhral tato svoje prvé slovo od obidvoch našich synov a v závese za ním nasledovalo „HAM“ a „DAJ“. A to im zostalo dodnes.

Prvým slovom nášho synčeka Alexíka bolo naozaj slovo „ňaňa“. Kričal tak väčšinou, keď hľadal zrovna mňa – maminu. Potom tie ostatné slovíčka už prišli akosi samé. Najskôr „mama“, potom „baba“, potom „dede“ a nakoniec „tata“:-)))))

Môj malý synček Riško prvýkrát povedal „mam“, čím myslel mňa – mamu. Veľmi dlho to používal a tak som ho opravovala až konečne vyslovil celé slovo mama. Veľmi som sa tomu potešila. Už v tehotenstve som sa tešila na to, kedy konečne budem počuť to čarovné slovíčko „mama“. Konečne som sa toho dočkala a som nesmierne šťastná, že to vyslovil ako prvé. Ako druhé slovo povedal „havo“. To sa naučil veľmi rýchlo, pretože doma máme krásneho vlčiaka. Veľmi sa navzájom ľúbia. Pes je jeho ochranca. Riškovi sa páči, keď šteká a tak sa ho naučil napodobňovať - hav, havo. Ako ďalšie vyslovil „dado, ham, baba, de, tam, ada, brmbrm“, a včera sa mu podarilo povedať „poď, dobre“. Začína byť celkom zhovorčivý, čomu sa veľmi tešíme. Najradšej zo všetkého telefonuje. Vtedy veľmi veľa rozpráva, no bohužiaľ tomu zatiaľ nerozumiem. Takže asi toľko o mojom malom Riškovi.

Miškova prvá slabika bola „ma“. Keď sa bál, opakoval túto slabiku, až vzniklo slovo mama. Ale vôbec to neznamenalo mama - čiže ja.

Naša Natalka sa slovo „tata“ naučila ako prvé asi preto, že som jej stále spomínala  nášho tatinka, lebo bol polroka v zahraničí. Najprv hovorila len „ta“. To mohlo znamenať napríklad aj: „tam chcem ísť, to chcem“ a potom začala „tata, tatu“. Teraz pekne hovorí „tato a tatinko“. Bola som trošku sklamaná, že to prvé slovo nebolo „mama“, ale teraz sa toho „mama“ napočúvam dosť. 

"Naše" prvé slovíčko bolo veľmi netradičné a predčilo všetky naše očakávania :-). Drobček nás jedného dňa prekvapil takmer "bojovým" pokrikom "PAPUČÉÉÉ"... Áno, bolo to prvé plnovýznamové slovo, ktorému priradil prvé miesto vo svojej slovnej zásobe :-). Zaujímavé je, že trojslabičné slovíčka zatiaľ veľmi neobľubuje :-), ale toto má zrejme svoju osobitú hodnotu :-). Dodnes je pre drobca pod pojmom "PAPUČÉÉÉ" ukryté všetko, čo sa nosieva na nohách, vrátane papúč, topánok, ponožiek... Napokon, zaručene sa nám darí pobaviť okolie v predajni obuvi, keď hneď od dverí vykríkneme "PAPUČÉÉÉ", a je jedno, či sú to honosné lodičky alebo klasické, domáce papuče :-)))... Nedávno sa nám takto podarilo "prekvapiť" i jednu mladú slečnu, ktorá veľmi váhala medzi viacerými skúšanými druhmi krásnych lodičiek :-); drobec ju však ihneď presvedčil :-), keď pri pohľade na jej nohy len vykríkol "PAPUČÉÉÉ" a výber slečny bol uzavretý :-). Bezmocne sa usmiala a drobcovi opätovala jeho pozornosť: "Dobre, drobček, nechám si teda poradiť :-))), papuče radšej nie :-)..." Na svoju (alebo drobcovu ?) obranu a "mamičkovskú" hrdosť musím však dodať, že dané slovíčko malo hneď svojho "súpera" a priznám sa, že pre mňa toho najkrajšieho :-)... Predsa slovíčko "MAMA" :-)...

Prvé slovíčko nášho, dnes už 4-ročného syna Martinka, bolo agu, mamam, ajaaj, tete. cca. vo 4 mesiaci vyslovoval aaa, brr, bll, v 6. – 7. už aj mamam, ajaj, da, te, tete, tata, gaga, kogi, kagi, .. Celkovo mu džavotanie veľmi dobre išlo a bavilo ho :-). Ešte máme v živej pamäti jeho prvú vetu: kamene hodyt dodlodly (kamene hodiť do vody) :-)

Prvé slovíčko nášho Adamka bolo slovko  MAMA a prvé slovko nášho Martinka bolo slovko TATA. Pri oboch prvých slovách sme urobili malú oslavu.

Naša tri a polročná dcérka sa prehovorila okolo svojich prvých narodenín, jej prvé slovo bolo Ocko, a dívala sa do kuchyne, kde stál jej otec, a potom, o takých desať minút povedala aj Mama. Bola som taká šťastná!

Mal už viac ako rok a pol a jeho prvé slová boli Ocko a Mama. Spočiatku sa mu moc nedarilo v prvých slovíčkach, ale potom sa do toho dostal, a stal sa šikovným žiakom. Náš malý syn sa prehovoril okolo svojich druhých narodenín - ak sa dobre pamätám, ale vtedy povedal už toľko slov, že si neviem spomenúť, ktoré z ich bolo to prvé.

Jej prvé slová, keď mala jeden rok, boli ocko a mama. Boli sme veľmi šťastní! Odvtedy už ubehli skoro tri roky, a ona je veľmi šikovná, učíme ju aj druhý jazyk.

Naša dcérka povedala po prvýkrát slovo oto a potom za niekoľko minút na to mama. Bola veľmi šikovná vo vyslovovaní slov, rýchlo sa učila.

„Baba“ to bolo prvé slovíčko môjho dieťaťa. Postupne si začalo vynucovať pozornosť rôznymi zvukmi až sa naučilo síce najprv trošku nezrozumiteľne rozprávať. Spomínam si na slovíčko kakabelik, ktorý sme mu absolútne nikto v rodine nerozumeli. Opakoval ho celý deň až napokon ma chytil za ruku a zobral do záhrady, kde ukázal na kareláb a povedal kakabelik daj daj.

Najčastejšie určené slovíčka:
ma-ma, mama, tata, tati, to-to, nana, ba-ba, baba, babi, bebe, buli, balo, da-da, dede, daj, ďuďa, didi, papa, go, brm-brm, am/ham, jaja, havo, lele, bulinder, auto, tutu

Mgr. Natália Mazanová

FOTO © Vlado Nagy