dnes má meniny Milan
zajtra Henrieta
27.11. 2020

Nádherný utorok alebo Slečna Zemiačiková chodí po svete

Št, 02/10/2011 - 12:08 — Mamatata.sk

Printer-friendly versionSend by emailPDF version

„Je všetko všade dosť nádherné? A... čo to tam mám také nenádherné? V parku na lavičke sedí stará babička a tvári sa smutne!“

A naozaj , v jednom parku na lavičke sedela stará babička a tvárila sa smutne.

„A to ja tak nenechám!“ vykríkol Utorok a letel a sadol si vedľa nej.

Babička mala biele vlásky, ruky položené na kolenách. Bola taká stará, že si nepamätala nič, okrem toho, ako sa mala, keď bola malá. To si ale pamätala veľmi dobre.

„A čo je, babička?“ spýtal sa Utorok.

„A nič, nič,“ povedala babička.

„Tak sa tým už netrápte,“ povedal Utorok.

„Tebe sa to povie,“ povedala babička.

„Tak mi o tom aspoň porozprávajte,“ povedal Utorok.

Babička si preložila ruky a začala rozprávať:

„Mala som raz sviatok a mamička mi ušila takú malú bábiku. Moja mamička veru vedela ušiť bábiku! Ach, bola z hodvábu, mala modré šaty povyšívané ružovou bavlnkou, vlasy z čiernych nití... Volala sa Alica alebo Mileva alebo Krásna Jolanta alebo Slečna Zemiačiková, podľa toho, aké bolo počasie a akú som mala náladu...“

Utorok počúval ticho ako pena.

„Dlho som ju nemala! Stratila som ju raz, keď som išla mamičke nakúpiť... Dala som ju na vrch do košíka, takto medzi dva rožky a cestou som ju stratila... Vrátila som sa potom naspäť, ale...“

„To bolo v utorok, však?“

„Joj, tak to ja neviem...“

„Ale ja hej,“ povedal Utorok. „Ja sa na to pamätám.“

A chvíľu mal ruku na čele, ale potom sa šťastne usmial, ako niekto, kto má pre niekoho prekvapenie a povedal:

„Babička, pozrite sa. Ja viem, že sa to nemá,  ale ja vám to prezradím... Ale musíte si to nechať iba pre seba!“

Babička si iba vzdychla.

„Krásnu Jolantu Alicu Milevu Zemiačikovú ste nevytratili z košíka, ale vytiahol vám ju z košíka chlapec, čo išiel za vami.“

„Ó. Čo za darebáka!“ vykríkla babička a zdvihla prekvapene hlavu. „A ktorý to bol? Čo s mojim úbožiatkom urobil?“      

„Nebojte sa. Už o chvíľu to oľutoval. Veľmi mu to bolo ľúto (to býva chlapcom, keď niečo vyvedú). Utekal za vami a chcel vám ju hodiť cez múr do záhrady, lenže sa pomýlil, nevedel presne, kde bývate a hodil ju cez múr o jednu ulicu ďalej.“

„No ale toto,“ povedala rozčúlene babička.
...

(Koniec ukážky)

text  © Daisy Mrázková

čo - to o tejto rozprávke tu
 

 
Slovníček-hovorníček:
Poobzeraj sa okolo seba: čo vidíš nádherné? čo vidíš nenádherné?
Ako to je počúvať ticho ako pena?
Aké mená mala babičkina bábika? Ako sa volá tvoja bábika / plyšáčik?

Hráme sa na rozprávku:
Stratila / stratil si svoju obľúbenú hračku? Kam sa mohla podieť? Čo myslíš, komu robí radosť? Kde spinká? Aké dobrodružstvá tam zažíva?

Popros maminku / tatinka, aby Ti schovali jednu z Tvojich obľúbených hračiek. A čo ďalej? Hračku treba nájsť? Kto Ti pomôže? Ostatné hračky, mamka, tatko, kamarát, ... - zorganizuj hľadaciu výpravu po celom dome! Aké dobrodružstvá vás všetkých čakajú?