Nie, to dieťa za to nemôže!



Podarilo sa nám oddýchnuť si a vychystať na popoludňajšiu tanečnú prípravku. Dcérka sa obzerá v zrkadle, má sukienku, vyčesané vlásky, baletné cvičky... lektorka sa usmieva, hodina začína. Je najmladšia, ale nič to, všetci pochopii, že práve pre svoj vek potreuje ešte kontakt s rodičom. Potrebuje pozrieť mojím smerom, či sedím a sa POZERÁM... minule bol s nami tatko... nepozeral, veď mal telefón s priipojením na internet... no nič, veď mama sa pozerala.
S jedným dievčatkom prišiel len tatko, napriek tomu, že je staršia, tiež potrebovala jeho pohľad. Nepozeral, veď mal telefón s pripojením na internet...
Párkrát za ním vybehla, pohladkal ju, sľúbil, že pozerať bude a odprevadill za presklené dvere.
Zazvonil telefón, tatko si dal bundu a vyšiel von vybaviť 2 - 3 telefonáty... Dievčatko pozrelo nesmelo daným smerom: pozerá sa tatko? Niéééééé... a ani tam nie je! Dievčatko vybehlo s obrovským plačom von z triedy a hľadalo tatka... Mamka, ktorá bola nabližšie k vonkajším dverám, ako bola, vybehla do mrazu a hľadala tatka okolo školy. Tatko dobehol, upokojil svoje dievčatko a odprevadil do triedy... sadol si pri dvere a chvíľu pozeral a potom opäť nie, veď mal telefón s pripojením na internet...
A dievčatko? Tancovalo, prestrašene pozeralo pri dvere na tatka... vypočulo si pokarhanie od lektorky, že sa počas hodiny nevychádza von z triedy... lektorka stratila úsmev a ostatné deti už netancovali s takým nadšením.... všetky pozerali smerom k preskleným dverám.
Kto za to môže? Telefón, tatko, lektorka, presklené dvere?
Nie, dieťa nie. Dieťa potrebuje istotu a ňou sú tí najbližší - mama a tato!
Odvtedy si všímam každého tatka, ktorý čaká za tými dverami svoje dievčatko... žiaden sa NEPOZERÁ.... prečo?
- Ak chcete pridať komentáre, tak sa musíte prihlásiť alebo zaregistrovať.
tak tohle si tedy nedovedu živě představit.... asi neznám ze svého okolí nikoho kdo si MD na střídačku může dovolit.