dnes má meniny Matúš
zajtra Móric
21.9. 2019
Pupočníková krv – biologická poistka
Printer-friendly versionSend by emailPDF version

V čom sa pupočníková krv líši od bežnej krvi a prečo sa stále skloňuje v súvislosti s pôrodom? Odpovede sú jednoduché. Pupočníková krv je vzácna vďaka svojmu zloženiu. Predovšetkým obsahuje krvotvorné kmeňové bunky, ktoré môžu v prípade potreby obnoviť zlyhávajúcu krvotvorbu.

Na rozdiel od iných zdrojov, akými sú kostná dreň a periférna krv, sú v čase potreby na liečbu mladé a vitálne – nezaťažené ochorením, terapiou či starnutím. V podobnom zložení ako v pupočníkovej krvi  sa kmeňové bunky v organizme už nikdy nevyskytnú. V súčasnosti sa využívajú na liečbu takmer 80 diagnóz, medzi ktoré patria najmä hematologické a onkologické ochorenia, ale i poruchy imunity či metabolizmu. Najčastejšie sa uplatňuje pri akútnych a chronických leukémiách, poruchách krvotvorby, nádoroch detského veku (meduloblastóm, neuroblastóm), lymfómoch. V závislosti od typu ochorenia je možné pacientovi podať buď vlastnú,alebo darovanú pupočníkovú krv. Je preto na rozhodnutí rodičky, či pupočníkovú krv daruje do verejnej banky,alebo ju dá uskladniť pre vlastné dieťa.

Jedinečné bunky
Bunky od darcu sa používajú na liečbu, keď je pôvod ochorenia prítomný už v samotných krvotvorných bunkách. Týka sa to najmä vrodených, teda geneticky podmienených ochorení metabolizmu, krvotvorby alebo imunity.Použitie vlastnej pupočníkovej krvi je možné všade tam, kde je indikovaná (autológna) transplantácia vlastných krvotvorných buniek. Vlastné krvotvorné kmeňové bunky sa dnes využívajú na transplantáciu častejšie ako bunky od darcu, v európskom regióne je to 62 % z uskutočnených transplantácii.

V rámci prebiehajúcich klinických štúdií sa vlastná pupočníková krv aplikuje pri diabete I. typu, detskej mozgovej obrne a pri nedokysličení mozgu pri narodení. Jej použitie už patrído kategórie tzv. regeneratívnej medicíny, ktorá je odborníkmi považovaná za liečbu budúcnosti. Zameriava sa na nápravu tkanív či orgánov poškodených úrazom, degeneratívnym alebo autoimunitným ochorením. Vplyv kmeňových buniek z pupočníkovej krvi, ktoré sú schopné zmeniť sa na rôzne bunky ľudského organizmu, sú intenzívne skúmané aj v laboratórnych podmienkach pre ortopedické, kardiologické či neurologické indikácie. Vedcom sa z nich už podarilo vypestovať srdcovú chlopňu i neuróny.
 

Malý vpich, veľké výhody
Šancu nechať odobrať pupočníkovú krv dieťaťa majú rodičia iba raz, a to bezprostredne po prestrihnutí pupočnej šnúry. Po narodení bábätka sa placenta rýchlo odlučuje od steny maternice a krv sa zráža. Preto treba konať rýchlo. V čase, keď je dieťatko v starostlivosti pediatra, lekár alebo pôrodná asistentka zavedú ihlu do vydezinfikovanej pupočnej šnúry a vzácnu tekutinu z nej odoberú do špeciálneho vaku. Celý proces trvá približne 5 minút. Dobrásprávaje, že tento výkon je bezbolestný. Nezáleží pritom na tom, či žena rodila klasicky alebo cisárskym rezom. Kvalitu pupočníkovej krvi neznižuje ani epidurálna analgézia, celková či spinálna anestézia. Objem odobratej krvi kolíše v závislosti od veľkosti dieťaťa, placenty či dĺžky pupočnej šnúry, priemerne je to asi 90 ml. Odhliadnuc od tohto čísla sa koncentrácia prospešných kmeňových buniek určí až počas spracovania samotnej krvi v laboratóriu. Tento údaj hovorí o tom, do akej maximálnej hmotnosti pacienta je možné pupočníkovú krv použiť na transplantáciu krvotvorných kmeňových buniek. Rodičia dostanú výsledky po pôrode poštou – približne o 4 až 6 týždňov. Na základe nich sa môžu definitívne rozhodnúť, či majú záujem o uskladnenie pupočníkovej krvi pre svoje dieťa.  

PR

Viac odpovedí na vaše otázky nájdete v Poradni o pupočníkovej krvi.
 

úvodné FOTO © Vlado Nagy