dnes má meniny Iĺja Eliáš
zajtra Daniel
20.7. 2018

Je veľmi dôležité, aby pri dieťati boli ruky mamy, starej mamy,..., ktoré mu pomáhajú držať knihu a postupne otvárať jej tajomstvo

Št, 03/04/2010 - 01:18 — mamatata

Printer-friendly versionSend by emailPDF version

Prečo „Mama, tata, čítajte s nami“?
Kontakt rodiča s dieťaťom je dôležitý! Veď je napokon aj medicínsky dokázané, že pokiaľ si mama svoje dieťa k sebe netúli, nevytvoria sa väzby! Neskôr to má negatívne následky.

Kontakt s knižkou je veľmi efektívny. Knižka je totiž jednak objekt, istý tvar – dieťa ho spočiatku vníma ako predmet, hračku. Teda niečo, čo chytá, obhrýza, otáča si. S knihou sa dá predsa robiť veľa činností a najmä – dá sa otvárať! Kniha je jeden z mnoha predmetov, ktoré sa dajú otvárať a keď sú otvorené, tak sa nemenia. Na rozdiel od otvorenia dverí, ktoré otvárajú svet ďalších hmotných vecí a rôznych tvarov.  Kniha, keď je otvorená či zatvorená, je stále rovnaká. Pre dieťa v určitom veku je veľmi dôležité uspokojiť pud otvárania. Aj my sme tento pud museli uspokojovať, keď sme boli deti. Stále hovorím o knižke ako o predmete, nie už o tajomstve, ktoré sa v nej skrýva. Dieťa do istého veku nerozozná ani obrázky. Vidí isté škvrny. Už tu je dôležitý kontakt s rodičom. Rodič batoľa poučí, že táto škvrna je vlk, tamtá stôl,...

Keď dajú dospelí deťom do ruky knižku a odídu, nedochádza k vzájomnému kontaktu. Dôsledok? Dieťa ani vo vyššom veku nevie, čo si s knižkou počať. Smutné je, že niektorým ľuďom táto nevedomosť ostane až do dospelosti. Je teda veľmi dôležité, aby už od útleho veku dostávalo dieťa knihu do ruky, aby pri ňom boli ruky mamy, starej mamy,... tie ďalšie ruky, ktoré mu pomáhajú držať ju a postupne otvárať jej tajomstvo. Aby dieťa spoznali, že to nie je len kartón, strecha, ... ale čosi, čo nesie v sebe tajomstvo.

Ono sa hovorí, že dôležité je, aby rodič čítal dieťaťu, ale je dôležité aj to, aby aj dieťa čítalo rodičovi dokonca aj vtedy, keď ešte nepozná písmenká. Dieťa vie odkukať, čo robia dospelí, napodobňuje zvuky, pohyby hlavou, ... nevie, čo číta, ale napodobňuje a to sa mu páči.

Na svoje prvé čítanie si zrejme nikto z nás nepamätá, ale ak by sme ho neabsolvovali, neexistovalo by to naozajstné čítanie, kedy nás niečo zasiahne, keď zistíme, že existuje literatúra, ľudia, ktorí ju píšu, že si môžeme úplne demokraticky vybrať, ktorý spisovateľ bude pre nás ten najlepší.

Potom sa nám stane, že čítame našim deťom, či rodičom, ktorí už nemôžu vidieť písmenká, udržať samotnú knihu. Ale to už je iný príbeh, ktorý uzatvára okruh života a čítania a dotyku s knihou.

Čítanie a literatúra je neuveriteľným generátorom fantázie, pretože je najabstraktnejšou zo všetkých umení. Najviac vyzýva človeka na druhej strane knihy k aktivite. Obsahuje všetky druhy umenia, ktoré poznáme – výtvarné cez obrázky, hudobnosť, rytmus najmä v poézii, keď sa nahlas číta aj prednes... dokonca svojím tvarom vytvára aj akýsi druh architektúry.

Literatúra nevstupuje do človeka hneď, musíme jej vyjsť v ústrety my, dešifrovať obsah, obrázky,... Až potom nám otvorí to, čo v sebe skrýva. Kniha vyžaduje kľúčik aktivity, ktorý ani mnohí dospelí nedokážu vložiť do knihy a tento svet ostáva pre nich skrytý.

Literatúra je svetom etiky, hodnôt, vyzýva k diskusii, ku konfrontácii názorov, učí nás argumentovať, mať vlastný názor, najmä vtedy, keď človek neostane len pri jednej knihe, ale ponorí sa do viacerých.

Človek, ktorý je citlivý voči literatúre, je citlivý aj voči všetkému, čo prináša život.

Človek, ktorý má rád knihu, má rád aj ľudí.

Človek, ktorý má rád knihy, má rád aj svet, aj realitu.

Daniel Hevier pre mamatata.sk - "Mama, tata, čítajte s nami"
Ďakujeme!