dnes má meniny Katarína
zajtra Kornel
25.11. 2020
Pri meningokokoch rozhodujú hodiny (akt.)
Printer-friendly versionSend by emailPDF version

Päťročný chlapec podľahol meningokokovej sepse. Pätnásťročnú Majku z Nitry zabil zápal mozgových blán.Toto nie sú vymyslené príbehy, ale skutočné prípady, ktoré sa udiali na Slovensku v ostatných rokoch a informovali o nich slovenské médiá. 5-ročného chlapca z Nálepkova v júni roku 2006 na oddelení nemocnice v Gelnici, odkiaľ ho vo vážnom stave previezli na Oddelenie intenzívnej medicíny do Košíc. Napriek intenzívnej snahe lekárov chlapec upadol do bezvedomia a postupne mu vypovedali službu jednotlivé orgány. Podobných detských prípadov sa stáva ročne niekoľko. Príbeh 15-ročnej Majky je z Nitry, informoval o ňom Nový čas. Deviatačka večer navštívila pohotovosť, rána sa už nedožila.

 

Na ilustráciu toho, ako rýchlo meningokok postupuje, môže slúžiť prípad z apríla tohto roka, ktorý sa skončil smutne: „Na jar roku 2012 sme prijali krátko po deviatej večer 13-mesačné dieťa,“ hovorí prof. MUDr. Karol Králinský, PhD. „Dieťa podvečer vracalo, malo veľmi vysokú horúčku a matka si všimla nezvyčajné vyrážky na končatinách. Do nemocnice prišlo apatické, nereagovalo na podnety, s početnými petéchiami po tele. Diagnóza znela – podozrenie na meningokokovú sepsu. O 21.30 hod. sme začali liečbu nasadením silných liekov. Dieťa bolo stále spavé, aj keď reagovalo na podnety otvorením očí. Okolo polnoci klesla jeho telesná teplota na 36,8 stupňa, dieťa sa prebralo, bolo nepokojné. Na prípade pracoval celý tím lekárov. O 3.30 hod. sa stav začal prudko meniť, pulz vysoko vyskočil a na tele sa začali vytvárať ďalšie petéchie, ktoré splývali. Pacient mal výrazne podchladené končatiny. Začali sa prejavovať výrazné problémy s dýchaním,  poruchy srdcovej činnosti, kŕče a nakoniec zástava srdca. Dôvodom smrti bola otrava krvi s poruchou vedomia s krvácavými prejavmi a Waterhouse-Friederichsenovým syndrómom.“

Čo sú meningokoky?
Meningokok (Neisseria meningitidis) je baktériou tvaru kávového zrna. Je citlivý na slnečné svetlo, dezinfekčné prostriedky aj vysychanie, na vzduchu rýchle hynie, avšak dobre znáša nízke teploty. Nákaza sa šíri vzduchom (kvapôčková infekcia). Časť populácie (v literatúre sa uvádza až 1 - 15%) môže byť bacilonosičmi, pričom meningokok sa u nich nemusí vôbec prejaviť a môže sa v prostredí nosohltanu vyskytovať až 16 mesiacov. Títo bacilonosiči však môžu nakaziť citlivých jedincov, ktorí protilátky nemajú, a vyvolať u nich chorobu.

Meningokoky existujú vo viacerých skupinách, ktoré sa označujú písmenami. Typické meningokokové epidémie vyvolávajú najmä séroskupiny A a C, typ W135 je známy najmä v oblasti Arabského polostrova. Na základe odporúčaní WHO sa napríklad vyžaduje, aby sa cestujúci a pútnici do Mekky dali  proti tomuto typu zaočkovať.

Čo spôsobuje meningokok?
Meningokok  spôsobuje tri veľmi závažné invazívne ochorenia:

-          meningokokový zápal mozgových blán (meningitídu),

-          meningokokovú sepsu (otravu krvi) a 

-          tzv. Waterhouse-Friederichsenov syndróm (masívne krvácanie do nadobličiek a ďalších orgánov tela, vrátane kože).

Niekedy tieto ochorenia prebehnú súčasne, často s fatálnym koncom. Najčastejšie sú postihnuté deti vo veku 1 – 4 rokov a adolescenti, takže sa predpokladá, že na vine je najmä nedostatočne zrelý imunitný systém a záťaž organizmu pri dospievaní, ktorá sa spojí s únavou, vyčerpanosťou. Svoju úlohu tu zohráva aj fakt, že ide o tzv. komunitnú chorobu, teda ochorenie, ktoré sa vyskytuje v úzko prepojených kolektívoch a v miestach, kde sa združí na dlhší čas viac ľudí.

Hnisavý zápal mozgových blán (meningokoková meningitída) predstavuje jedno z najzávažnejších ochorení, ktoré môže viesť k celoživotným následkom i smrti. Pôvodcom nemusí byť len meningokok, ale aj pneumokoky, hemofily a ďalšie baktérie. Príčinou ochorenia je fakt, že meningokok prenikol do mozgovej blany, teda obalu mozgu, kde spôsobuje rozsiahly hnisavý zápal. Meningitída má náhly začiatok, prejavuje sa prudkými bolesťami hlavy, vysokými horúčkami, vracaním, kŕčmi až bezvedomím. Typickým príznakom akéhokoľvek zápalu mozgových blán je stuhnutie šije a nepohyblivosť hlavy. U najmenších detí, ktoré nemajú ešte zrastenú fontanelu, je výrazným prejavom jej vyklenutie. Meningitída sa môže, ale nemusí spojiť aj s meningokokovou sepsou (otravou krvi).

Pri dostatočne rýchlom zásahu lekárov, udržiavaní vitálnych funkcií a včasnom podávaní antibiotík sa pacient v priebehu 5 až 8 dní z choroby zotaví, bolesti a kŕče ustúpia. Niekedy však meningitída prerastie do ďalších komplikácií spojených už so sepsou.

Ešte závažnejším ochorením je meningokoková sepsa, pri ktorej je úmrtnosť až 25%. Sepsa je vlastne extrémne silná reakcia organizmu na baktériovú infekciu krvi. Nástup choroby je rýchly a prudký, s vysokými horúčkami, bolesťami, kŕčmi, bezvedomím. Keďže pri sepse dochádza k poruchám zrážanlivosti krvi, pod kožou sa začnú objavovať krvné podliatiny (petéchie) a sú azda posledným varovným signálom pred celkovým zlyhaním organizmu. Často sa pripája Waterhouse-Friederichsenov syndróm, čo je krvácanie do nadobličiek a krvácanie do ďalších orgánov tela, ktoré postupne vypovedajú službu. Chorému opuchne tvár, najmä pery, objavia sa hnisavé ložiská. Často sa na končatinách vytvoria krvavé gangrény a je nevyhnutné končatiny amputovať. Organizmus prežíva šokový stav, dochádza k postupnému vypovedaniu služieb jednotlivých orgánov.

Meningokok postupuje veľmi rýchlo, prakticky do 24 – 48 hodín od prvých príznakov dochádza ku kolapsu organizmu. Aj v prípade intenzívnej lekárskej starostlivosti nie je vždy isté, či pacient prežije. Avšak v prípade pozitívnej vyhliadky po 3 – 4 dňoch začínajú príznaky ustupovať, aj keď komplikácie (nutnosť amputovať končatinu a pod.) bohužiaľ zostávajú.

FOTO © Edit Belancová
 

Súvisiace články