dnes má meniny Edmund
zajtra Bibiána
1.12. 2020

Rozprávkové počítanie - Príbeh 2. Hra s kockou

St, 12/05/2012 - 11:30 — Mamatata.sk

Printer-friendly versionSend by emailPDF version

Keď zajačik Hopkáčik prišiel ráno do školy, v triede už vo svojej lavici sedel lišiačik Ryšiačik.
– Vieš, čo sa mi podarilo?– pochválil sa Hopkáčik lišiačikovi. – Keď som sa večer vracal zo školy, spočítal som, koľko jedličiek rastie pri našom domčeku. Rastú tam dve jedličky!

– Dajsamisvete, jedličky, – ozval sa tigrík Bystrík, ktorý prišiel do školy tesne za Hopkáčikom. – Ja som práve spočítal, koľko je schodov na verande v našej škole. Sú tam tri schodíky.
– To je nič, – povedal myšiačik Pištiačik, ktorý prišiel do školy hneď za tigríkom. – Ja som narátal, koľko kolies má auto. Má štyri kolesá.
– Nevídali, – zabrumkal medvedík Brumkáčik. Ten prišiel do školy za myšiačikom. –Môj oco včera priniesol domov päť hrnčekov medu a ja som ich hneď správne spočítal.
– Je tam toho, – odpovedal im všetkým lišiačik Ryšiačik. – Skúste spočítať, koľko je na nebi hviezd. Je ich tam strašne mnoho. Keď sa naučím dobre počítať, určite spočítam všetky hviezdy. Pretože ja chcem byť kozmonautom.
– Ty budeš kozmonautom? – opýtal sa lišiačika sloník Trombónik, ktorý práve vošiel do triedy aj s kozliatkom Kozlíkom. Povedz mi, Ryšiačik, aj sloníkov vezmú za kozmonautov? Aj ja si chcem polietať vo vesmíre.
– Kto to kedy videl, aby slony lietali do vesmíru, – rozchichúňal sa myšiačik Pištiačik.
– A čo keď zrazu vypadneš cez okno rakety priamo na náš les? To bude rachot! Ešte aj školu zbúraš!
– Prosím ťa, Pištiačik, veď ty vypadneš z rakety omnoho skôr ako ja.
– Ako to? – začudoval sa Pištiačik.
– Lebo si maličký a ľahučký, – odpovedal sloník. Môžeš vypadnúť cez hociktorú dierku.
Ale ja som veľký! Ja som taký veľký, že ani cez okno rakety neprepadnem.
„Ku-ku! Ku-ku! Ku-ku!“ – zakukala z duba tetuška Kukučka, a tým dala na známosť, že prišiel čas začať vyučovanie.
Do triedy vletela učiteľka Sova Premúdra. Nasadila si okuliare a pozrela na svojich žiakov.
– Dobré ráno, deti! – pozdravila a pokračovala: dnes sa nebudeme len tak obyčajne učiť. Budeme sa učiť a zároveň aj hrať.
– Hurá! – zakričali všetky deti. – A ako sa budeme hrať?
– Budeme sa hrať s nafukovacou kockou, – odpovedala učiteľka a vybrala zo skrine kocku. – Lenže najprv ju treba nafúkať tak ako obyčajnú gumenú loptu alebo balón. Kto z vás vie dobre nafukovať balóny?
– Ja viem! – zakričal myšiačik Pištiačik a zodvihol labku. – Ja viem zo všetkých najlepšie nafukovať balóny aj nafukovacie kocky. Ale dnes nemôžem, lebo kašlem: k-che, k-che. Takže nech kocku nafúkne Trombónik. On má taký dlhý a hrubý nos ako vysávač.

Sloník Trombónik uchopil kocku a rýchlo ju svojím chobotom nafúkal.
– Ďakujem, Trombónik, – poďakovala sloníkovi učiteľka Sova Premúdra a povedala žiakom: – Deti, obzrite si túto kocku. Vidíte, na každej strane má nakreslené veľké čierne bodky. Teraz budete všetci jeden za druhým hádzať kockou. Keď kocka spadne na zem, musíte spočítať bodky na jej
vrchnej strane.

Prvý prišiel k tabuli Ryšiačik, chytil kocku a vyhodil ju dohora.
– Koľko máš bodiek, Ryšiačik? – spýtala sa pani učiteľka.
– Na kocke mám iba dve bodky, – sklamane odpovedal Ryšiačik.
– To nič, – utešila lišiačika pani učiteľka. Hlavná vec, že si rýchlo a správne tie bodky spočítal.
K tabuli podišiel tigrík Bystrík a vyhodil kocku nad hlavu.
– Kocka mi ukázala štyri bodky, – radostne oznámil.
– A mne kocka ukáže ešte viac ako tebe, – chvastavo povedal Kozlík tigríkovi.
– Hej-hop! – Kozlík vyhodil kocku tak vysoko, že sa odrazila od stropu do steny a odtiaľ priamo medvedíkovi Brumkáčikovi do čela.

Bác!
Z Brumkáčikovho čela lopta zletela na zem. Medvedík si pošúchal čelo a stisol svoje veľké laby.
– Čo tu vystrájaš? – zreval na Kozlíka. – A čo keď ti vrazím jednu medzi rožky, ale s päsťami, ha?
– Ticho, Brumkáčik, upokoj sa, – začala medvedíka chlácholiť pani učiteľka. – Veď Kozlík ťa netrafil náročky. A ty, Kozlík, už si veľký a mal by si vedieť, že nemôžeš tak silne hádzať kockou.Veď môžeš niekoho náhodou udrieť alebo niečo rozbiť.
– Prepáč mi to, Brumkáčik, – ospravedlnil sa medvedíkovi Kozlík. – Ja som si myslel, že ak vyhodím kocku vyššie, ukáže sa mi viac bodiek.
Všetci žiaci aj s pani učiteľkou sa pozreli na kocku.
– Kocka mi ukázala iba jednu bodku, – žalostne povedal Kozlík a odcupital k svojej lavici.

K tabuli sa doťapkal Brumkáčik. Objal labami kocku a ľahko ju hodil.
– Hurá! – zvolal Brumkáčik, keď spočítal všetky bodky na vrchnej strane kocky. – Na kocke mám až päť bodiek!
Po Brumkáčikovi prišiel k tabuli myšiačik Pištiačik. Vyhodil kocku a spočítal bodky najprv raz a potom ešte raz.
– Na kocke som mal štyri bodky, – oznámil myšiačik.
– To je zle! – zakričali všetky deti naraz. – Pištiačik ešte nevie počítať!

viac o knižke tu