dnes má meniny Oľga
zajtra Vladimír
23.7. 2019
Juliet a tá druhá - Literárna párminútovka - začítajte sa :-)
Printer-friendly versionSend by emailPDF version

Nevedela som, kto je tá žena, čo stála oproti mne. Vedela som len, že je mi veľmi blízka. Pomáhala mi s niečím dôležitým a čosi mi navrávalo, že naša spoločná cesta sa blíži ku koncu. Bola som jej zaviazaná a chcela som sa jej odmeniť honosnou večerou, na ktorú som ju práve pozývala.

,,Čo keby si sa mi odmenila inak?“ spýtala sa a chvíľu na mňa mĺkvo hľadela.

V očiach mala vážny prenikavý pohľad. Hoci mnohé napovedal, nemala som odvahu uveriť svojim pocitom.

Priblížila sa ku mne, pohľadom stále vložená do mojich očí a prstami mi prešla okolo ramienok na tričku. Bolo mi jasné, čo odo mňa očakáva. Jasnejšie, než čokoľvek iné.

,,Ako myslíš, inak?“ spýtala som sa, aj keď som už poznala odpoveď.

,,Čo ja viem,“ povedala s mrazivou sebaistotou a prstami sa ma neprestávala dotýkať.

Jej hra ma šialene vzrušovala. Každú moju bunku. Privrela som oči a úplne potichu som vzdychla. Potom som ich otvorila a venovala jej dlhý veľavravný pohľad.

,,Keď mi povieš ako,“ pokračovala som odovzdane.

,,Ty vieš, ako je to s nami, však?“ povedala a pritiahla si ma bližšie k sebe .

Jej pery boli pri mojich perách. Slová už neboli potrebné, ale neprestávali sme hovoriť.

,,Tuším,“ vytvárala som ďalší priestor pre potvrdenie našich pohnútok.

Jej prsia sa dotýkali mojich a pery sme mali tak blízko, že stačil milimeter a dotkli by sa.

Chytila som jej dlaň a priložila si ju k perám. Ukryla som si do nej tvár a ona ma bruškami prstov jemne hladila tam, kam dočiahli. Nechala som sa chvíľu takto maznať a potom…

Potom ma pobozkala.

Áno, bozkala ma presne tak, ako bozkávajú bohyne.

Pomaly, nežne a vlhko.

Bozkávala tak, že by som v samotnom bozkávaní dokázala zotrvať večnosť, pretože záchvevy, ktoré svojou nehou v mojom tele vyvolávala ma natoľko vzrušovali, že iné dotyky stratili potrebu byť dôrazné. Naše panvy sa k sebe priblížili do najtesnejšej blízkosti. Nebolo treba, aby sme nimi hýbali. To, čo sme si mali odovzdať, sme si odovzdali aj bez pohybu. Cítila som vlastné vzrušenie a to, ako ma napĺňa výmena energií, ktoré prúdia cez naše loná.

Hĺbka nášho nevšedného splynutia sa už nedala vylepšiť. Vedeli sme to. Obe sme to vedeli.

Milovanie bez nahoty a bez orgazmu. A pritom také dokonalé.

,,Ešte som nič podobné nezažila,“ vyšlo zo mňa. ,,Bolo to krásne. Možno krajšie, ako keby…,“ nedopovedala som, lebo mi priložila svoj prst na ústa.

Vzala moju dlaň, vložila si do nej tvár a potom ju zľahka pobozkala.

,,Ďakujem, že si ma takto pomilovala. Veľa to pre mňa znamená,“ povedala som, keď sme sa objali.

Znovu som preciťovala horúcu energiu, ktorá vznikla našim tesným spojením, prepojením, ale už opatrnejšie.

Cítila som, že sa lúčime. Musela v ten večer odísť a nevedeli sme, či sa vôbec ešte stretneme.

 O niečo neskôr, keď som si znova premietala nádheru naplnenia, ktoré som s ňou zažila, mi zapípal telefón.

,,Bozkávaš ako bohyňa,“ napísala mi.

A vtedy som sa do seba zamilovala. Vďaka nej.

Vďaka tej, ktorá ma priviedla k sebaláske.

Vďaka tej, ktorá ma toľko naučila…

Milovala som tento sen. Sníval sa mi v nepravidelných intervaloch a po každý raz ma naplnil radosťou, ktorú bolo ťažké vysvetliť. Preto som ho nikomu nevysvetľovala. Iba som si ho občas premietala, aj keď som sa vrátila do bdelého stavu.

Potom, po niekoľkých mesiacoch, sa to stalo.

Spoznala som ju. Skutočnú, živú a reálnu.

úryvok z knihy Juliet a tá druhá (Gabriela Revická)

o knihe Slávka Halčáková povedala:
„Krásna kniha o oslave ženstva. Otvára Pandorinu skrinku ženy a jej intimity, snov, mágie a tajomstiev. Je to odvážna a vzrušujúca téma ženskej duše. Autorka prepája duchovno, sexualitu a slovenskú prírodu. Knihu som prečítala skoro na "jeden šup". Je to príbeh v príbehu a vynorí sa vám pri ňom množstvo otázok. Pri jej čítaní dostanete chuť na nežnosti, ktoré dlžíme sebe a svojmu partnerovi, odvahu byť rozporuplná, krehká a svoja, chuť objavovať svoje ďalšie vnútorné svety, chuť na svoje tajomstvá a chuť dať si prázdniny v slovenskej prírode a zažívať to všetko tam a možno aj viac.“