dnes má meniny Roman Romana
zajtra Matej
23.2. 2020
Stop kríze čítania ! - program konferencie
Printer-friendly versionSend by emailPDF version

Medzinárodná konferencia o význame čítania určená pre širokú verejnosť.

31. august 2015 kongresová sieň Hotel Tatra Bratislava, 9.00 - 16.15 hod

Konferencia sa uskutoční pod záštitou pána primátora Bratislavy, hlavného mesta, Iva Nesrovnala, a pána starostu Bratislavy - Starého mesta, Radoslava Števčíka.

Organizátorom je Medzinárodný IBBY inštitút Bratislava.
Spoluorganizátormi sú:
BIBIANA, OZ Fanfáry, MÚZA, n.o. s projektom Mama, tata, čítajte s nami, Slovenská akadémia vied, Bratislavské kultrúrne leto a hradné slávnosti, BKIS.

Konferencia sprostredkuje najnovšie poznatky v čom vlastne a ako čítanie rozvíja osobnosť dieťaťa. Predstaví proces čítania ako ho nepoznáme, alebo poznáme menej. Zameria sa na rôzne vekové skupiny - deti od 0 až po 16 ročných.

Cieľovou skupinou konferencie sú rodičia, knihovníci, učitelia , rôzne typy pracovníkov s deťmi, ale i odborníci a vysokoškolskí pedagógovia, ktorí pôsobia v tejto oblasti. 

Postupne vám predstavíme vzácnych prednášajúcich.
 

Program konferencie: 
9, 00 – 9, 10 Úvod

9, 15 – 9, 35
KAPKA KANEVA (Bulharsko) 
AKO VYCHOVAŤ ČITATEĽA: KNIHA AKO PRIESTOROVÝ OBJECT A JEJ ÚLOHA VO VÝVINE DETÍ

Pred štyrmi rokmi sa v Bratislave predstavila výstavou ilustrácií v rámci 24. ročníka BIB-u bulharská výtvarníčka, ilustrátorka, Kapka Kaneva. Z jej ilustrácii bolo zrejmé, že citlivo vníma komunikačný priestor dieťaťa. Už vtedy sme sa s ňou rozprávali o pripravovanej konferencii. 

Kapka sa rozhodla, že nebude hovoriť o obrázkových knihách, hoci sú jej profesionálne blízke. Bližšia je pre ňu problematika čítania. Sama je mamou a zaujímalo ju, ako môže ovplyvniť vzťah ku knihe už u svojho bábätka. Čo sa stane, keď dieťa začne knihu vnímať? Čo sa v ňom odohráva? Bude teda hovoriť o tom, ako pôsobí na dieťa kniha ako priestorový objekt. V čom stimuluje jeho vývoj? Ako ho možno podporiť? 
Kapka Kaneva sa narodila v Sofii. Študovala v Národnej akadémii umenia na Katedre Knihy a tlačenej grafiky. V roku 2006 vyhrala súťaž a získala štipendium na študijný pobyt v Paríži v Citе Internationale des Arts. V roku 2008 obhájila doktorskú prácu, v ktorej sa venovala netradičným formám kníh pre deti. 
Je ilustrátorkou, knižnou dizajnérkou. Venuje sa papierovým plastikám a kolážam. Knihu chápe ako priestorový objekt a z tohto hľadiska ju zaujíma aj v procese komunikácie s čitateľom. Pôsobí ako samostatná odborná asistentka na Katedre Knihy a tlačenej grafiky v Národnej akadémii umenia v Sofii. Je členkou Zväzu výtvarníkov v Bulharsku a organizácie ADC Bulharsko. Vydala knihu Hra ako kniha: detská kniha ako priestorový objekt a súčasné trendy vo vývoji knihy.

KRÁTKY ÚVODNÝ VSTUP 
9, 40 – 10, 00
ĽUDMILA HRDINÁKOVÁ (Slovensko)
ČÍTANIE MENÍ MOZOG DIEŤAŤA 
VÝSKUMY UKAZUJÚ, ŽE ČÍTANIE JE EXISTENČNE DÔLEŽITÉ PRE ROZVOJ ČLOVEKA

Čo motivuje dieťa k tomu, aby si vzalo do rúk knižku? V čom má význam, keď ho povzbudzujeme k čítaniu? Aký má čítanie vplyv na psychologický vývin dieťaťa? Náš významný domáci hosť konferencie IBBY INŠTITÚTU BRATISLAVA, Stop kríze čítania! Čítanie a vývin dieťaťa, Ľudmila Hrdináková, hovorí, že čítanie ovplyvňuje mozog dieťaťa. A to i doslova, neurologicky. 

Čítanie je pre Ľudmilu životnou i výskumnou témou. Má za sebou skúsenosti z výskumov o čítaní, na ktorých sa podieľala: Čítanie mládeže v bratislavskom regióne (2007 – 2008), Čítanie mládeže v Slovenskej republike (2010 – 2011). Pôsobí na Katedre knižničných a informačných vied Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Venuje sa čítaniu ako procesu. Všíma si, ako ovplyvňuje myseľ. Sleduje problematiku porozumenia, kognitívnych procesov, zaujíma sa o to, čo motivuje dieťa k tomu, aby spolupracovalo na rozvoji svojej čitateľskej gramotnosti. Verí tomu, že sa treba cielene zamerať na deti, ktorým sa nedarí vytvárať si k čítaniu kladný vzťah. Verí, že k tomu dopomôže vzdelávanie a výskum. Zaoberá sa metódami, ktoré napomáhajú k tomu, že dieťa napreduje v porozumení, najmä úlohe diskusie pri vyučovaní a tiež pri učení sa. 
V rokoch 1999-2003 pôsobila aj ako externý scenárista programu pre deti v predškolskom veku pre Producentské centrum pre deti a mládež Slovenskej televízie. Realizuje workshopy a lekcie pre rodičov, detských knihovníkov a učiteľov.

KRÁTKY ÚVODNÝ VSTUP / SHORT INTRO
10,10 – 10, 30
BEATA PANÁKOVÁ(Slovensko)

POST SKRIPTUM. NAOZAJ UŽ BOLO VŠETKO POVEDANÉ? 

Beata Panáková, naša domáca prednášateľka IBBY INŠTITÚTU BRATISLAVA, je zberateľkou a šíriteľkou príbehov. A vie ich vyberať. Ako prekladateľka má možnosť vybrať si z iných kultúr tie, ktoré by nášho detského čitateľa mohli zaujať a kultivovať. Rovnako ako dramaturgička v Rozhlase a televízii Slovenska (organizačná zložka Slovenský rozhlas). Hovorí, že „kultivovanie schopnosti počúvať a čítať je spôsobom zušľachťovania ľudskej duše.“ Verí, „že z malých poslucháčov a čitateľov vyrastú veľkí milovníci literatúry, múdri a dobrí ľudia.“Povolanie rozhlasového dramaturga predpokladá erudíciu a schopnosť vnímať, čo sa v kultúre pre deti deje, rozmýšľať o tom, ktoré smery a vplyvy v nej posilniť a ktoré naopak vyvažovať. Jej postrehy a skúsenosti sú preto neoceniteľné pre všetkých, ktorí rozmýšľajú o tom, ako viesť dieťa ku kultivovanému čítaniu. Úspešne sa o ne delí doma aj v zahraničí. 
Prednášala na workshopoch Európskej vysielacej únie EBU. Jej štúdia o slovenských rozhlasových hrách vyšla v britskom zborníku Globalizácia a médiá, Cambridge Press, 2006. V r. 1993 obhájila na Ústave slov. a svetovej literatúry SAV dizertačnú prácu na tému Podoby rozprávky v rozhlase. V rámci Slovenskej sekcie Medzinárodnej únie pre detskú knihu (IBBY) pracuje v porotách pre udeľovanie cien za knižnú tvorbu pre deti a mládež.
Je spoluzakladateľkou významného medzinárodného festivalu PRIX EX AEQUO afestivalu ZÁZRAČNÝ ORIEŠOK zameraného na propagáciu knižnej a mediálnej kultúry. Je autorkou rozhlasových hier a adaptácií, literárnych a dokumentárnych pásiem, fíčrov a rozprávok. Jej rozhlasové hry boli na shortlistoch medzinárodných festivalov PRIX EUROPA (2003), PRIX EX AEQUO (2006) a PRIX ITALIA (2007).Je tiež autorkou kníh pre deti Dafnis a Chloé, Orfeus a Eurydika, ktoré pútavým spôsobom približujú deťom antické príbehy. Jej preklad Mikulášových šibalstiev od francúzskeho autora René Gosciniho bol zapísaný na Čestnú listinu Medzinárodnej únie pre detskú knihu (IBBY).

10, 30 – 10, 45 Prestávka

KRÁTKY ÚVODNÝ VSTUP / SHORT INTRO
10, 55 – 11, 15
AKOSS OFORI-MENSAH (Ghana) 
KNIHA, KTORÁ ZACHRÁNILA CHLAPCOVI ŽIVOT. SKUTOČNÝ PRÍBEH NIELEN O MASSAWOUDOVI ALEBO ČO SA DEJE V PROCESE IDENTIFIKÁCIE ČITATEĽA S KNIHOU

Viceprezidentka Medzinárodnej únie pre detskú knihu (IBBY) Akoss Ofori-Mensah z Ghany je vydavateľkou, zakladateľkou Subsaharskej vydavateľskej siete zameranej na podporu knižnej produkcie pre deti a mládež.
Študovala na univerzitách v Ghane, Nottinghame a v Chicagu. Začínala ako učiteľka na dievčenskom gymnáziu, no po návrate z USA sa začala venovať vydavateľskej práci v Afram Publications (1976). Neskôr sa stala riaditeľkou vydavateľstva Halko Group Companies. Od roku 1993 vedie vlastné vydavateľstvo. Jej knihy získavajú medzinárodné ocenenia. Patrí k tým vydavateľom, ktorí sa snažia pozitívne ovplyvniť vzdelávací systém a vytvoriť kultúru čítania v subsaharskom regióne. Na medzinárodných fórach zvykne hovoriť o tom, ako knižná tvorba ovplyvňuje domácu komunitu. Pre IBBY INŠTITÚT BRATISLAVA prichádza so silným skutočným príbehom o tom, ako knižka zachránila život malému Massawoudovi, ktorého čakal osud mrzáka na ulici. Dnes je to úspešný mladý muž.

KRÁTKY ÚVODNÝ VSTUP / SHORT INTRO
11, 20 – 11, 40
GUNILLA EKMAN (Švédsko)

DOVOĽTE MOJEJ DUŠI ČÍTAŤ. REALITA, ČÍTANIE A MOJE SKUTOČNÉ JA.

Gunilla Ekman pochádza z Floby. Je vášnivou čitateľkou, propagátorkou čítania medzi deťmi a mládežou i dospelými. Je odborníčkou na psychologickú stránku čítania. Hra a tvorivosť v čítaní nie je obyčajne len témou jej prednášok, ale aj súčasťou jej prejavu ako prednášajúcej lektorky.

Venuje sa otázkam rozvoja psychologického „čítania“ symbolického jazyka, ktorý súvisí s vnímaním a sebareflexiou vnútorných procesov jedinca. Čítanie zvykneme vnímať najmä ako zručnosť, ktorú sa naučíme v škole. Alebo ako aktivitu, ktorá súvisí s osobnostným rozvojom. Gunilla zdôrazňuje, že hlboké či tvorivé čítanie je proces, ktorý mimoriadne pozitívne ovplyvňuje našu dušu. Vo svojom vystúpení sa zameria na túto stránku jeho vplyvu. Niektorým knihomoľom sa obyčajne pripisuje, že žijú niekde vo svojich knihách odtrhnutí od skutočnosti. Gunilla však chce poukázať na presný opak. Na to, že proces čítania pomáha čitateľovi, anjmä detskému pri budovaní spojenia s realitou. Pomáha mu tiež vytvárať vnútorné mechanizmy k tomu, ako sa môže dostať k svojmu skutočnému ja, a teda vedieť plnohodnotne prežívať skutočnosť a vzťahy.
Gunilla je odborníčkou v oblasti psychoterapie, konverzačná terapeutka. Pracovala na psychiatrickej klinike v Göteborgu, tiež sa venovala rodinnej terapii a pôsobila ako školská psychoterapeutka. Zameriava sa na psychológiu čítania v rodine. V posledné roky často navštevuje Slovensko a prednáša na tému psychologických aspektov čítania a vplyvu čítania na duševné zdravie človeka. Pôsobí v Centre pre rozvoj čítania s porozumením: Ihrisko čítania Timotey Vráblovej. Venuje sa lektorskej činnosti a psychologickému poradenstvu.

KRÁTKY ÚVODNÝ VSTUP / SHORT INTRO
11, 45 – 12,05
TIMOTEA VRÁBLOVÁ (Slovensko)

PREČO K NÁM PRÍBEH HOVORÍ? OD VNÚTORNEJ INTERAKCII K SCHOPNOSTI ZDRAVO „ČÍTAŤ“ ŽIVOTNÉ SITUÁCIE

KRÁTKY ÚVODNÝ VSTUP / SHORT INTRO
12, 10 – 12, 30
MURTI BUNANTA (Indonézia)

ROZPRÁVANIE PRÍBEHOV JE VYJADRENÍM STAROSTLIVOSTI, VNÚTORNÉ POSILŇUJE, UZDRAVUJE A VZDELÁVA

Murti Bunanta z Indonézie je zakladateľka a prezidentka Spoločnosti pre podporu vývoja literatúry pre deti (Society for the Advancement of Children’s Literature, SACL, od roku 1987). Murti Bunanta je prezidentkou Indonézskej sekcie Medzinárodnej únie pre detskú knihu (INABBY, od roku 1990). kladie veľký dôraz na to, aby príbeh, ktorý chceme deťom sprostredkovať nebol len povrchným rozprávaním. Ako hovorí „cez príbeh podávame čitateľom i poslucháčom ruku. Príbeh je most k životu, k svetu, v ktorom žijeme, a preto by sme ho mali podávať s úctou a v úcte“. 
K Slovensku má Murti vrúcny vzťah. Je nadšenou propagátorkou Bienále ilustrácií Bratislava. Viackrát bola aj v odbornej porote. Na konferenciu do Bratislavy prichádza, aby sa podelila o majstrovské skúsenosti v rozprávaní príbehov. 
Murti je spisovateľka, odborníčka na detskú literatúru a na folklórne tradície a slovesnú ľudovú kultúru, ktorá sa s detskou kultúrou spája. Za svoje knihy získala aj medzinárodné ocenenia. Doposiaľ vydala 50 titulov, ktoré vyšli v Indonézii, Kanade, a v Spojených štátoch. Šesť jej kníh bolo preložených do japončiny, kórejčiny, mongolčiny, a nemčiny. V Indonézii táto inštitúcia vykonáva priekopnícku prácu v oblasti detského čítania. Murti Bunanta je nositeľkou viacerých vyznamenaní – indonézskeho štátneho vyznamenania, a dvoch slovenských ocenení (Plaketa Ľudmily Podjavorinskej, 2013). Na medzinárodných fórach vystupuje nielen ako odborníčka na literatúru pre deti, ale ako expertka na „rozprávanie príbehov“, ukážkovo predvádza svoje vlastné rozprávačské predstavenia. Doposiaľ ich s úspechom uviedla v 16 krajinách sveta.

KRÁTKY ÚVODNÝ VSTUP 
12, 35 – 12, 55
THOMAS VAN DER WALT (Juhoafrická republika) 

ROZPRÁVANIE PRÍBEHOV AKO CESTA AKO ROZVINÚŤ V DEŤOCH INTERKULTÚRNE POROZUMENIE 

Globalizačný tlak v knižnej kultúre väčšina ľudí prestáva vnímať. Záplava inárodnej literatúry sa chápe ako rozšírenie možností, ako most k svetu. Odborníci v mnohých krajinách upozorňujú na to, že pre zdravý vývoj detí je „vstrebávanie“ národnej kultúry veľmi dôležité.


K týmto odborníkom patrí aj vzácny hosť IBBY INŠTITÚTU BRATISLAVA, Thomas Van Der Walt, profesor na Univerzite Juhoafrickej republiky v Prétorii, ktorý sa venuje aj výskumu tejto problematiky. Na konferenciu prichádza s príspevkom, ktorý ukazuje cestu k udržania zdravej rovnováhy. Vychádza pritom z umenia rozprávania príbehov. Je blízke a prirodzené pre každú etnickú komunitu. Je nám blízke aj ako jednotlivcom. Spája sa totiž detstvom. Thomas ukazuje, ako možno rozprávanie príbehov hoci aj z iných kultúr nasmerovať tak, že sa deťom približuje aj svet ich vlastnej kultúry.

Thomas je uznávaným medzinárodným rečníkom. Posledných sedem rokov organizuje v Juhoafrickej republike veľmi úspešný festival rozprávania príbehov. Prichádzajú naň rozprávači z celého sveta. Navštevujú školy a rozprávajú deťom. Thomas je multispektrálnym odborníkom. Venuje sa informačným službám, vedie projekty na archivovanie a digitalizovanie písomných pamiatok v Juhoafrickej republike. Je však aj odborníkom na detskú literatúru.
 
 

13, 00 – 14, 00 Obed

KRÁTKY ÚVODNÝ VSTUP 
14, 10 – 14, 30 
HELEN SIGELAND (Švédsko)

O VÝZNAME CENY ASTRID LINDGREN (ALMA) NA ROZVOJ KULTÚRY ČÍTANIA

Významnou osobnosťou, ktorá poctí konferenciu IBBY INŠTITÚTU BRATISLAVA Stop kríze čítania. Čítanie a rozvoj dieťaťa je Helen Sigeland, riaditeľka svetovej prestížnej Ceny Astrid Lindgren (ALMA), ktorá sa na počesť svetoznámej švédskej spisovateľky pre deti Astrid Lindgrenovej každoročne udeľuje za autorskú, ilustrátorskú tvorbu, alebo za významné dielo v oblasti propagácie čítania. Každoročne ju osobne odovzdáva švédska korunná princezná Viktória.

Slovenská sekcia medzinárodnej únie pre detskú knihu (Sk IBBY) rozvíja kontakt s touto organizáciou a tohto roku sa po prvýkrát držitelia posledného ročníka Ceny prezentujú v „sieni slávy“ Bienále ilustrácií Bratislava spolu s laureátmi Ceny H. Ch Andersena (tzv. malej nobelovky za knižnú tvorbu pre deti a mládež). Helen prišla do Bratislavy, aby sa osobne ako hosť zúčastnila IBBY INŠTITÚTU BRATISLAVA, a tiež aby sa zapojila do osláv 50. výročia existencie svetovej súťaže Bienále ilustrácií Bratislava. Vo svojej prednáške bude hovoriť o význame Ceny Astrid Lindgren (ALMA) na rozvoj kultúry čítania v medzinárodnom kontexte a o jej čerstvom laureátovi africkej organizácii PRAESA, ktorá získala toto ocenenie za pozoruhodný projekt venovaný podpore a propagácii čítania.

KRÁTKY ÚVODNÝ VSTUP 
14, 35 – 14, 55
JUAN CARLOS ALONSO (Španielsko)

PROJEKT „BULARRETIK MINTZORA”; ROZVOJ ČITATEĽSKÝCH NÁVYKOV A PSYCHOEMOCIONÁLNA STIMULÁCIA

Prečo je pre zdravý psychický vývin dieťaťa je dôležitý kontakt s jeho domácou kultúrou, poznanie vlastných národných a regionálnych koreňov? „Vnímanie myslenia a cítenia predkov, má pre dieťa veľký význam,“ hovorí ďalší významným hosťom konferencie IBBY INŠTITÚTU BRATISLAVA, Stop kríze čítania! Čítanie a vývin dieťaťa, psychológ Juan Carlos Alonso zo Španielska. „Je to dôležité puto, ktoré ovplyvňuje emocionálnu stránku ľudskej osobnosti.“
Juan Carlos Alonso prichádza s pred
náškou, ktorá vychádza z veľmi špecifických skúseností. Baskovia v Španielsku sa usilujú podporiť a rozvinúť aktívne používanie baskičtiny medzi domácou baskickou populáciou. Veľkú pozornosť preto venujú programom na podporu čítania, do ktorých angažujú významných odborníkov z rôznych oblastí spoločenských vied. Juan Carlos Alonso spolupracuje s GALTZAGORRI-ETXEPARE BASQUE INSTITUTE na projekte „Bularretik Mintzora”, je jeho tvorcom a vyhodnocuje jeho výsledky. Projekt je zameraný na podporu čítania medzi deťmi vo veku 0 – 6 rokov. Aký to má všetko význam? V čom môžu byť jeho skúseností podnetné pre náš domáci kontext? Môžeme sa zamyslieť, prečo má pre naše deti význam čítať knižky slovenských autorov. Alebo prečo sú dôležité rozprávky, povesti, legendy či mýty našej domácej komunity. Skúsenosti Juana Carlosa Alonsa poukazujú na merateľné výsledky v oblasti rozvoja sústredenosti, komunikácie, predstavivosti a tvorivosti a emocionality detí.
Juan Carlos Alonso pochádza z Renteria, z mesta v provincii Gipuzkoa. Pracuje v Kabinete psychológie Donostia – San Sebastian, kde sa venuje deťom, dospievajúcim a ich rodinám ako psychologický poradca. Pôsobí ako lektor a učiteľ pre rodičov a učiteľov v oblasti psychológie a problematiky vzdelávania. Školí ich aj v tom, ako si čítať s deťmi, ako využívať detské knižky na stimuláciu rôznych stránok psychologického vývinu (emocionality, kognitívnej úrovne, fantázie a predstavivosti, humoru, až k ovplyvňovaniu pocitov strachu a prejavov agresivity

KRÁTKY ÚVODNÝ VSTUP / SHORT INTRO
15, 05 – 15, 25
AKSINJA KERMAUER (Slovinsko)

ČITATELIA, KTORÍ SÚ NA OKRAJI (DETI A MLÁDEŽ, KTORÍ NIE SÚ SCHOPNÉ ČÍTAŤ KVÔLI RÔZNYM TYPOM POSTIHNUTIA

KRÁTKY ÚVODNÝ VSTUP / SHORT INTRO
15, 30 – 15, 50
EVA BARONGO (Uganda):

SOCIÁLNE ZRUČNOSTI A SOCIÁLNA INTERAKCIA SÚ STIMULOVANÉ ČÍTANÍM

KRÁTKY ÚVODNÝ VSTUP / SHORT INTRO
15, 55 – 16, 15
BOŽENA KOLMAN FINŽGAR (Slovinsko)

VYTVOR SI ROZPRÁVKU – MOTIVÁCIU PRE ČÍTANIE A TVORIVOSŤ

„Čítanie v akcii“, teda zažívanie toho, o čom čítam,je metóda, ktorá sa úspešne používa na motiváciu detí v mnohých krajinách sveta. U nás bola súčasťou práce napríklad v čitateľských HEVI kluboch OZ Fanfáry. Božena Kolman Finžgar bude hovoriť tom, ako ju možno efektívne používať pri čítaní klasických ľudových rozprávok. Na prvý pohľad to možno znie ako paradox. Klasické rozprávky sú totiž výrazne symbolické a odohrávajú sa v priestore fantastiky. V skutočnosti je to však vynikajúce riešenie. Umožňuje deťom odhaliť úžasné tajomstvo. Rozprávková fantastika klasických rozprávok je vlastne úzko prepojená s realitou, hovorí o nej. Preto nás nakoniec ani neprekvapí, že aplikácia tejto metódy na klasické rozprávky zaberá práve pri 10 -11 ročných deťoch a motivuje ich k tomu, aby sa napokon postupne stali čitateľmi.
Božena pracovala dlhé roky ako učiteľka slovinčiny a literatúry. Od roku 1997 pôsobí ako riaditeľka knižnice A.T. Linharta v Radovljici. Knižnica za jej vedenia dosahuje vynikajúce výsledky práve v oblasti motivácie detí k čítaniu. Pre Boženu je čítanie tiež motiváciou – ku kreativite.Pôsobí ako lektorka pre rodičov, učiteľov a knihovníkov. Vedie semináre a workshopy na tému čítania a získavania čitateľských zručností a návykov doma i v zahraničí.
Prednášala v Chorvátsku, Portugalsku, Belgicku, vo Švédsku, Estónsku, na Islande a v Mexiku.