dnes má meniny Alojza
zajtra Kvetoslava
23.10. 2020
Pätina slovenských detí žije v nevyhovujúcich podmienkach, varuje štúdia. Najčastejšie kvôli hluku a plesniam
Printer-friendly versionSend by emailPDF version

Nezávislá výskumná spoločnosť RAND zistila, že približne 179-tisíc detí žije na Slovensku v nezdravom domácom prostredí. Zo štúdie Healty Homes Barometer, ktorú spoločnosť publikovala v roku 2019, vyplýva, že slovenské deti najčastejšie obmedzuje nadmerný hluk a zdraviu škodlivé plesne.

Podľa odborníkov pritom plesne nesúvisia iba s rozvojom alergií a astmy, ale aj s nárastom vymeškaných školských hodín a zhoršením prospechu.

Každé dvanáste dieťa na Slovensku žije v domácnosti s plesňami

Medzi hlavné príčiny nezdravého bývania na Slovensku patrí vlhkosť a s ňou spojený výskyt plesní. Podľa štúdie Healty Homes Barometer je v slovenských domácnostiach vystavené plesniam každé dvanáste dieťa, celkom je to okolo 66-tisíc. „Vlhkosť v stenách spôsobuje vznik a rast rôznych mikroorganizmov, najmä plesní a baktérií, ktoré výrazne zvyšujú riziko astmy, atopických ekzémov a alergií. Odstraňovanie plesní má preto nielen estetické, ale predovšetkým zdravotné dôvody. Robí sa to mechanicky a pomocou biocídnych prípravkov na hubenie plesní. Vhodné je aj použitie interiérových farieb, ktoré sú biocídnym prípravkom ošetrené. Zásadné je potom odstrániť príčiny vlhkosti, ktorých môže byť celý rad – napríklad zatekajúca strecha, zlá izolácia základov či nedostatočné vetranie a kúrenie,“ hovorí Stanislav Polívka zo spoločnosti HET, ktorá je výrobcom farbív a prostriedkov na likvidáciu plesní v domácnostiach.

Deti a nezdravé bývanie. O štvrtinu vyššie riziko respiračných ochorení

Ako ukazuje štúdia, nezdravé bývanie zvyšuje riziko rozvoja respiračných ochorení až o štvrtinu. Čo sa týka astmy, deti žijúce vo vlhkých bytoch sú na vznik tohto ochorenia náchylnejšie až 7-krát. „Vlhké byty s prítomnosťou plesní pôsobia nepriaznivo predovšetkým na dýchacie cesty, a to svojimi dráždivými a alergizujúcimi účinkami. U zdravých jedincov môžu zvyšovať frekvenciu respiračných ochorení a náchylnosť na alergické prejavy. Ide predovšetkým o problémy s dýchaním a atopické ekzémy,“ hovorí alergiologička MUDr. Hana Štenclová a dodáva: „U chorých s bronchiálnou astmou môžu zasa plesne zhoršiť priebeh ochorenia a komplikovať liečbu, a to aj v prípade, keď pacient nemá na konkrétny druh interiérovej plesne preukázanú alergickú reakciu.“

Plesne v interiéri majú vplyv nielen na zdravie detí, ale aj na ich absencie a následne študijné výsledky. Kvôli astmám, alergiám a ochoreniam horných i dolných dýchacích ciest vlani slovenské deti zameškali 4 925 školských dní, ako vyplýva zo štúdie Healty Homes Barometer. Zvýšený počet absencií z dôvodu lekárskych návštev pritom môže mať negatívny dopad aj na celkový prospech v škole, keďže deti zameškané učivo nie vždy ľahko doháňajú.

Ako sa zbaviť zdraviu škodlivých plesní

Stanislav Polívka zo spoločnosti HET pridáva na záver niekoľko praktických tipov, ako postupovať pri odstraňovaní plesní na stenách. „Prvým krokom je usmrtenie plesní a ich mechanické odstránenie. Pleseň na napadnutých plochách sa nesmie odstraňovať nasucho, aby nedošlo k vdýchnutiu zdraviu škodlivých výtrusov plesní a ku kontaminácii okolia. Napadnuté miesta sa preto najskôr navlhčia biocídnym prípravkom a pleseň sa opatrne odstráni špachtľou. Na obnažený podklad sa opäť aplikuje biocídny prípravok, aby mohli aktívne zložky preniknúť až k plesnivému mycéliu hlboko v murive. V prípade silného napadnutia je možné prípravok aplikovať aj viackrát a nechať pôsobiť minimálne 6 až 12 hodín. Pri aplikácii v interiéri treba v priebehu nanášania a schnutia zaistiť dôkladné vetranie.“

foto Impresa Art