dnes má meniny Tichomír
zajtra Filip
22.8. 2019

CHOCHP – chronická obštrukčná choroba pľúc je ochorenie charakterizované zhoršením prúdenia vzduchu dýchacími cestami, ktoré je spôsobené ich zúžením, čiže obštrukciou. Obštrukcia dýchacích ciest je často nevratná, progresívne sa zhoršuje a je spojená so zápalovou reakciou pľúc na škodlivé častice alebo plyny v okolitom vzduchu.

Tlačová správa
Bratislava, 20. novembra 2002

Počet smrteľných ochorení na chochp (chronickú obštrukčnú chorobu pľúc) hrozivo narastá

Chronická obštrukčná choroba pľúc (CHOCHP) je nevyliečiteľné civilizačné ochorenie, ktoré narúša schopnosť postihnutého dýchať a negatívne ovplyvňuje kvalitu života chorého. Ochorením trpí 600 miliónov ľudí na svete a ročne naň zomierajú asi 3 milióny ľudí. Napriek tomu, že podľa príznakov je pomerne ľahké určiť, kto je v riziku ochorenia na CHOCHP, včasné štádiá ochorenia zostávajú často nezistené. Cieľom 1. Svetového dňa CHOCHP je zvýšiť povedomie o ochorení a začať boj s touto rastúcou hrozbou tretieho tisícročia.

Kliešťová encefalitída je známy typ zápalu mozgu, ktorého kauzálna liečba doposiaľ neexistuje. Ide o vírusové ochorenie vyvolané vírusom kliešťovej encefalitídy – Flavivírusom, ktorý je pre človeka patogénny. Najčastejšími prenášačmi vírusu sú kliešte, ako hostitelia sa pri prenose vírusu uplatňujú cicavce, plazy a vtáky. Slovensko patrí k európskym krajinám, v ktorých existuje zvýšené riziko prisatia kliešťom, a tým následne prenosu kliešťovej encefalitídy. Podľa prieskumu Virologického ústavu SAV sa na Slovensku nachádza 33 endemických ohnísk a ročne je hlásených a diagnostikovaných do 100 prípadov kliešťovej encefalitídy. Najviac postihnutými okresmi sú Skalica, Nové Mesto nad Váhom, Púchov, Nitra, Partizánske, Bánovce nad Bebravou, Považská Bystrica, Lučenec a Vranov nad Topľou.

Podozrenia, že by zdravotné komplikácie u troch pacientov spôsobila očkovacia vakcína proti chrípke, sa nepotvrdili. Povedal to hlavný hygienik SR Ivan Rovný. Reagoval tak na informácie primára neurologickej kliniky Juraja Štofka, podľa ktorého sa na klinike objavili tento rok tri prípady s komplikáciami po očkovaní proti chrípke, pričom jeden človek aj zomrel.

Voda, ktorá sa nedávno prevalila v niektorých rozbúrených slovenských riekach už síce opadla, zostali však starosti s potenciálnym nebezpečenstvom infekcií a nákaz. Záplavová voda a nánosy, ktoré po nej zostávajú, môžu obsahovať aj vírusy hepatitídy typu A – ľudovo nazývanej infekčná žltačka. Najspoľahlivejším spôsobom ochrany pred žltačkou je očkovanie. Farmaceutická spoločnosť GlaxoSmithKline sa rozhodla vyjsť v ústrety všetkým, pre ktorých je bariérou pri očkovaní jeho cena. Do konca októbra ponúka očkovanie proti hepatitíde A za zvýhodnených podmienok.

Chystáme sa na letnú dovolenku plnú slnka, oddychovania a bláznenia sa! (… aj tej vody, len nech na nás neprší!!!)


Do batohov mačkáme a tlačíme svetre i plavky, tepláky i tričká, šiltovky i pršiplášte, gumáky i sandále, obľúbených plyšákov i autíčka, … a kopeééc dobrôt. Ale pozor – zabudli sme na malý batôžtek pre našu ratolesť! Čo doň dať, aby bolo dieťa šťastné, že čosi nesie a nie nešťastné, že dostalo ten najťažší baťoh? Pozeráme na zvyšok veľkej kopy nevyhnutne nakopených vecí, ktorých sa nechceme na dovolenke vzdať a vyberáme balíček papierových vreckoviek, keksík maškrtník, fľašku smädku a ešte čosi sa vmestí… Pribalíme mu napríklad …napríklad… už to mám – zabudli sme na lekárničku! Ak ideme do hôr, a tie sú teda nevyspytateľné, na lekárničku sa zabudnúť nedá a nesmie!

Zásady, ktoré by sme mali v prípade zápchy dodržiavať:

1. Dostatok tekutín. 
Malo by to byť okolo 1,5-2l tekutín, vrátane mlieka a polievok. Normálne nutkanie na stolicu zvyčajne začína niekoľko minút po raňajkách /nemusí byť pravidlom/. Ešte pred raňajkami ponúknite dieťatku pohár vlažnej tekutiny, môže to byť voda, čerstvá ovocná šťava /jablčná, hrušková, broskyňová, pomarančová, melónová-sú to prirodzené preháňadlá/ alebo bylinkový čaj /detský bylinkový, feniklový, rascový, repíkový alebo harmančekový /ak dieťa nemá alergiu/, môže byť mierne osladený medom /tiež ake nie je alergia/, prípadne šťava z kompótu. Ešte by som sa vrátila k mlieku, pretože aj to môže byť príčinou ťažkostí. V niektorých prípadoch sa môže zápchou prejaviť aj alergia na bielkoviny kravského mlieka, vtedy treba kravské mlieko zo stravy vylúčiť.

2. Dostatok vlákniny.

Cieľom súčasnej medicíny nie je choroby iba liečiť, ale hlavne predchádzať ich vzniku. Zaočkovaním celej populácie by sa mohol výskyt niektorých ochorení úplne eliminovať. K cieľu zvýšiť zaočkovanosť proti hepatitíde prispela v minulom roku aktivita spoločnosti GlaxoSmithKline. Ministerstvo zdravotníctva SR aj odborné profesijné združenia (SPS, SEA, SIS)* privítali, že s touto iniciatívou prišla spomenutá spoločnosť aj v tomto roku.

Je známe, že vysoká teplota v detskej izbe patrí k rizikovým faktorom vzniku syndrómu náhleho úmrtia novorodencov /SIDS/. Aká je však informovanosť o tomto riziku medzi verejnosťou? Štúdia vypracovaná britskou nadáciou FSID skúmala znalosti matiek o rizikových faktoroch SIDS /medzi ktoré okrem vysokej teploty v detskej izbe patria aj spánok v polohe na brušku, fajčenie v detskej izbe, zakrývanie hlavy/. Výsledky priniesli vážne zistenia. 63% rodičov nevedelo nič o vplyve prekúrenej izby na vznik SIDS, 62% nepovažovalo za dôležité mať v detskej izbe teplomer. 41% rodičov viac-menej náhodou dodržovalo správnu teplotu, ktorá je pre novorodencov od 16 do 20 ?C.

Zaujímavý je tiež fakt, že úmrtie novorodenca na SIDS sa vyskytlo častejšie u detí tých matiek, ktoré sa obávali, že dieťa prechladne, než u tých, ktoré mali obavy skôr zo zvýšenej teploty dieťaťa. Výsledky ukazujú, že lekári na pôrodníckych oddeleniach by mali zvýšiť dôraz na dôkladné informovanie mladých matiek o rizikách /nielen/ SIDS. Súčasný stav informovanosti prvorodičiek, ale i viacrodičiek sa zdá byť nedostatočný.

Horúčka patrí medzi najčastejšie prejavy ochorenia u detí. Je to preto, že najčastejšou príčinou týchto chorôb je infekcia vírusmi a baktériami – chroboplodnými zárodkami. Je to práve horúčka, ktorá ako príznak choroby vzbudzuje najväčší „ rešpekt“ a podľa jej výšky často hodnotíme aj vážnosť choroby: „ čím je horúčka vyššia, tým je choroba vážnejšia“. Je to skutočne tak? Prečo horúčka vzniká? Čo s ňou? Pokúsme sa odpovedať na takto položené otázky.