dnes má meniny Roman Romana
zajtra Matej
23.2. 2012

„Rodina, to je spoločnosť v miniatúrnej podobe, od jej celistvosti závisí bezpečnosť a istota veľkej ľudskej spoločnosti.“
Fridrich Adler

Tieto slová možno v plnom znení vzťahovať na akúkoľvek spoločnosť a akúkoľvek dobu. Hlavne v rodine sa realizuje výchova osobnosti človeka. A bez čítania sa nemožno v žiadnom prípade obísť.

... (alebo negácia negácie – to rozprávke neprospeje)

Každú klasickú rozprávku vybrúsili, naleštili a priviedli k dokonalosti myšlienky, duše, potreby a múdrosť miliónov ľudí. A dialo sa tak po celé storočia a možno tisícročia. V rozprávkach je bohatstvo ľudskej púte. Počúvajte a predávajte múdrosť ďalej. Aby nás i v budúcnosti mohli uchvacovať tieto tak drahé úvodné slová:
„Pred dávnymi časmi a za mnohými horami žilo, bolo v hlbokom lese dieťa, ktoré sa ti veľmi podobalo."

Sú to hlavne klasické rozprávky po generácie a stáročia odovzdávané ústnym podaním z generácie na generáciu, ktoré prežívajú, neupadajú do zabudnutia a budú živé stále, pokiaľ budú existovať deti. Prečo asi?

Ak máte doma predškoláka, snažte sa vedieť a zistiť o ňom čo najviac. Myslite na to, že rozvoj dieťaťa v predškolskom veku sa realizuje hlavne prostredníctvom:
• plnohodnotnej hry,
• tvorivej predmetno-praktickej činnosti,
• skúseností z hudobných, umelecko-výtvarných, čitateľských dojmov,
• živého spojenia s okolitým svetom.

Myslite na to aj v prípade usmerňovania a motivácii k čítaniu. Čítanie má veľký predpoklad stať sa aktivitou–hrou, a to nielen ako dramatizácia, ale aj v prípade, že sa realizuje ako predčítanie, dialogizované čítanie a rozprávanie sa o rozprávke. Rozprávka je vlastne pre dieťa vždy veľká fantastická hra, dobrodružstvo prežité s rodičom.

V rámci charakteristiky dieťaťa v predškolskom a mladšom školskom veku vhodné spomenúť niekoľko zásadných aspektov:
•    Dieťa v predškolskom veku sa vyznačuje dôverujúcou podriadenosťou autorite dospelého, jeho hodnotám, potrebám, úsudkom a rozhodnutiam. Tým dospelým je v prvom rade rodič.

•    Dieťa si berie a čerpá od rodičov aj napodobňovaním vkusu a vonkajších prejavov – kopírovaním.

V tomto zmysle je rodič je pre čitateľské aktivity určujúcim vzorom.

V rozprávkach, ktoré počúval v detstve, spočíva hlbší význam,
než v pravde, ktorú učí život.

(Fridrich Schiller – básnik, dramatik, teoretik)

Mnohí dospelí majú opakovane potvrdenú skúsenosť: ich ratolesť uprednostňuje rozprávanie pred čítaním. V súvislosti s tým som niekoľkokrát počula vetu: „Má radšej, keď si vymýšľam a rozprávam mu“.
Aj deti mi potvrdili, že vymýšľaniny sú lepšie.

Ale raz ma malý človiečik nasmeroval aj k inej skúsenosti:
„...čítame si niekedy. Ale mám hrozne rád, keď nám dedo rozpráva. Je to o vojakovi a kresadle... A ešte o takej zlej ježibabe...“ (Jakub, 6 rokov)

Jazyk je v tomto období už jednoznačne elementárnym nástrojom na získavanie informácií a poznatkov. Dieťa ho používa na úrovni základnej sociálnej zručnosti, pri komunikácii s dospelým pociťuje istotu a vie odpovedať na základné otázky o svojej osobe.

Bez rozprávok si detstvo vlastne ani nedokážeme predstaviť.
Na celom svete, vo všetkých kultúrach a vo všetkých dobách sa deťom rozprávajú príbehy,
ktoré sa v skutočnosti nikdy neodohrali, v ktorých vystupujú bytosti a tvory,
ktoré zatiaľ žiaden prírodovedec nezaregistroval, v ktorých sa dejú veci
neuveriteľné a nadprirodzené, odporujúce fyzikálnym zákonom.
Sila predstavivosti a kúzlo rozprávkového slova
sú silnejšie ako zákon gravitácie.
(Michal Černošek – psychológ)

Deti milujú vymyslené, neskutočné, fantastické a nevierohodné príbehy. Tieto rozširujú ich obzor, ich poznanie o svete, v ktorom žijú.

Dávajú poznať aj možnosti, schopnosti ich samých a schopnosti človeka vôbec. Rozprávky vytvárajú priestor za hranicami možností dieťaťa a vytvárajú tak nádej, túžby a vieru. Je to ich fantastický svet dobrodružstiev a spravodlivého víťazstva.

Rozprávka je báseň.
Napísaná v šťastnej chvíli a zdokonaľovaná za storočia zástupmi neznámych.
Tlmočí zákony a objavené skúsenosti tých, ktorí nesú život na pleciach...
Jej moc je v tom, že ako abeceda platí pre malých i veľkých.
Je onou orechovou škrupinkou, v ktorej je uložený život.
(Milan Rúfus – básnik)

Dospelý si môže povedať: veď všetky hodnoty, ktoré sprostredkuje literárna rozprávka, môže sprostredkovať aj televízne či filmové dielko. Je rozhodne vizuálne atraktívnejšie, pútavejšie a nepochybne modernejšie. Alebo nie?

Je pravda, že aj vo filmovej rozprávke môže byť prezentovaný boj dobra a zla, všeľudské hodnoty, základné problémy ľudstva a ich riešenia.

Rozprávka pred spaním – to je svojím spôsobom mamina pusa na dobrú noc, želanie spokojného spánku a krásnej noci plnej rozprávkových sníčkov.

Rozprávka pred spaním je pozdravom na dobrú noc – nie krátky, nie zanedbateľný, ale dlhý, dôležitý a pretkávaný láskou a starostlivosťou mamy. Je čarovným stretnutím mamy a dieťaťa prostredníctvom rozprávkového príbehu, vlastne, prostredníctvom zázračného jazyka, ktorému dieťa rozumie. Zároveň sú to svojské lekcie umenia žiť, lebo každá rozprávka je príbehom – životným príbehom.

Aká má byť rozprávka na dobrú noc?
Pred spaním nemožno čítať akúkoľvek rozprávku. Vaše skúsenosti určite potvrdia, že existujú rozprávky, ktoré nie sú vhodné pre vášho drobca ani vo dne.

Pozdrav na dobrú noc by mal byť láskavý ako láskyplné pohladenie po vláskoch a teplý a milý ako kožúšok malého mačiatka.

Pokroky v reči a komunikácii zjavne napredujú. Dieťa hovorí plynulo a správne, s oveľa väčšou istotou a menším úsilím používa slová, slovné spojenia a vety. K verbálnemu prejavu začína pripájať prvky neverbálnej komunikácie (reč tela, gestiku, mimiku).