dnes má meniny Roman Romana
zajtra Matej
23.2. 2012

Malý človiečik sa narodí a hľadá: pokojné „hojdana, hojdana“, stále rovnaké teplo, upokojúce „bim-bam“ matkinho srdca. Pôrod a s ním prvý nádych ho vovedú do sveta neustále sa meniaceho a cudzieho. Jediné, o čo sa malý človiečik opiera, jediné, čo pozná – je teplo matky. Teplo, meniace sa na silu lásky. Materinskej lásky. Na istotu v neznámom bludisku nových podnetov a podmienok. Len ruky matky ho bezpečne prevedú. Dieťa, predovšetkým v prvých dvoch rokoch života zo všetkého najviac potrebuje lásku matky, ale aj otca, sestričky či bračeka, starých rodičov.

Čo v živote dieťaťa i dospelého človeka musí existovať, inak umiera, najprv na duši a vzápätí i na tele? Dotyky a komunikácia!

Kde a ako sa učíme dotýkať a komunikovať? Dieťa sa to učí vo svojej rodine. Dotyk a komunikácia ho potom sprevádzajú celým životom. Akú váhu dotyku a komunikácii pocíti v detstve, taký význam im dáva aj v živote. Takú dôležitosť dáva v živote kontaktu. Také kvalitné kontakty v živote vytvorí.

Máloktorý rodič nezažil situáciu, kedy jeho dieťa zase vyviedlo jeden zo svojich kúskov hodných poriadneho trestu. Keď sa ale rodič rozhodne svoje dieťa nebiť, je častokrát potrestané zatvorením vo svojej izbe, v izolácii a s pocitom, že je v nemilosti rodičov. Myslíme si, že sme svoju rodičovskú prácu odviedli dobre, lebo sme sa neznížili k telesným trestom, ale prehliadneme pritom, že sme namiesto rany telesnej uštedrili ťažký úder zraniteľnej detskej duši.

Zažili ste aj vy neraz takúto situáciu a hľadáte cestu, ako ju vyriešiť bez sĺz a pocitu odlúčenia či zlyhania? Riešením pre vás môže byť Terapia pevným objatím, ktorú celosvetovo rozšírila doktorka PhDr. Jiřina Prekopová, ktorá mnoho rokov pracovala v detskej nemocnici v Stuttgarte. Pracovala s deťmi s poruchami správania vznikajúcich neadekvátnou výchovou v rodine. Táto známa nemecká detská psychologička českého pôvodu vo svojich knihách vysvetľuje, akú oporu deti potrebujú, aby sa mohli nerušene vyvíjať. Dnešné deti podľa nej vyrastajú v bezbrehej dobe charakterizovanej stratou hodnôt. Zamýšľa sa nad tým, ako je možné, že nikdy a nikde nebolo toľko nepokojných a ťažko vychovateľných detí ako práve dnes.

Deti jednoducho nevydržia byť pokojné ako dospelí ľudia... John Locke: Niekoľko myšlienok o vzdelávaní, 1693

Práca a hra je pre dieťa to isté, jeho hry sú jeho zamestnaním, nevidím v tom rozdiel.
Jean-Jacques Rousseau: Emil alebo o výchove, 1762

2. časť: Ako funguje v praxi? II.



Malé deti by mali spávať v blízkosti rodičov. Pre bábätká je dokonca spánok tesne vedľa mamy najzdravší, pretože je to najlepšia prevencia syndrómu náhleho úmrtia dojčiat (SIDS). Prečo je to tak, sa presne nevie, ale dokazujú to štatistiky. Matkin mozog totiž počas spánku nie je „vypnutý“, ale citlivo naladený na dieťa. Matka sa zobudí na nepokoj a pomrnkávanie svojho dieťatka, pričom ju predtým ani potom nemusí zo spánku vyrušiť iný, ba i väčší hluk.

2. časť: Ako funguje v praxi?


Vzťahová výchova je jednoduchá a prirodzená. Každý si ju môže prispôsobiť svojmu štýlu. Je v nás inštinktívne zakódovaná. Je pre ľudské mláďa tá najzdravšia. Avšak za posledné desaťročia sa nastavalo medzi matku a dieťa akosi veľa bariér, a tak sa tomu nášmu prirodzenému materinskému správaniu znova začíname priúčať. Už sme sa našťastie naučili, že dieťa treba hneď od prvých hodín nechať spolu s matkou (systém rooming in), že dojčenie je pre bábätko tou najzdravšou výživou a že dojčiť treba na požiadanie. Vytvárať si vzťah s dieťatkom a zároveň mu poskytovať to najlepšie pre jeho vývoj, však v praxi znamená aj prekonávať škodlivé mýty, napríklad, že nosením sa dieťa rozmaznáva alebo že plač netreba tíšiť, lebo dieťa si „čistí pľúca“.

1. časť: V čom je výnimočná?


Možno ste o vzťahovej výchove už počuli, pretože sa o nej hovorí stále častejšie a získava si čoraz viac nadšených zástancov z radov rodičov. Vzťahová výchova predstavuje taký prístup k dieťaťu, ktorý je zameraný na upevňovanie vzťahovej väzby. Každý z nás si v detstve vytvorí určitú vzťahovú väzbu. Čím má dieťa vzťahovú väzbu silnejšiu, tým bude vyrovnanejšie, samostatnejšie, bude mať zdravšie sebavedomie, sebaúctu a pevné psychické základy do budúcnosti.

...Bez tepla hniezda niet slobodného letu...


Ako na to? Namiesto poriadneho výprasku radí Jiřina Prekopová chytiť dieťa pevne do objatia a dať mu tak fyzicky pocítiť, čo sa v nás odohráva. Tento prístup – tzv. terapiu pevným objatím – využíva vo svojej psychologickej praxi k uzdraveniu vzťahov v rodinách, a to nielen ako terapeutický prostriedok. Hovorí o ňom ako o životnom štýle.

Noc je pre dieťa toho druhého jedným z najdôležitejších momentov, ak máme záujem zistiť, čo potrebuje k svojej spokojnosti.

• ak dieťa po vypočutí si rozprávky zaspí, strávi pokojnú noc a ráno po prebudení vám radostne beží popriať dobré ráno, znamená to, že je s vami šťastné!

Upravili ste preň pohodlnú detskú izbu. Je to jeho panstvo, kde sa cíti dobre. Nový otcov život s vami vníma pozitívne, jeho emócie mu nebránia v pokojnom spánku.

• avšak najčastejšie sa po obtiažnom uložení do postele dieťa v noci budí.

Počas hry spoznávajú batoľatá prirodzeným spôsobom predmety, prevádzajú činnosti, ktoré
stimulujú ich zmysly a rozvíjajú ich motorické schopnosti. Veľa z výskumov prevádzaných
v poslednom čase sa týkalo spojenia hry a pohybu a ich vzťahu k intelektuálnemu rozvoju dieťaťa.