dnes má meniny Hilda
zajtra Otília
11.12. 2017

Telo a myseľ ženy po porodení bábätka naberá úplne iný rozmer ako kedykoľvek predtým. Fyziologické a psychologické zmeny ju ovplyvňujú niekedy aj celý ďalší rok. Netreba zabúdať na to, že vo vzťahu sú vždy dvaja a aj keď je samotný pôrod výsostnou záležitosťou dám, mužov tieto popôrodné zmeny takisto ovplyvňujú, formujú a menia. Ako byť ženou, ktorej nie je vlastné telo po pôrode ľahostajné a ako byť mužom, ktorý je empatický a chápavý, ako ísť na prvé milovanie a čím si môžeme ako partneri pomôcť.

Téma inkontinencie býva i dnes považovaná za spoločenské tabu, a to i napriek tomu, že sa s jej príznakmi aspoň raz za život stretla jedna štvrtina populácie vo veku nad 35 rokov. I navzdory vysokému číslu tento problém správne rieši iba 14 % z nich. Ostatní sa namiesto návštevy lekára a nastavenia liečby, vrátane používania vhodných inkontinenčných pomôcok, uchyľujú k rôznym alternatívam, ktoré však ich problém nevyriešia. Z týchto dôvodov sa potom mnoho ľudí trpiacich inkontinenciou strání spoločnosti – či už ide len o bežné stretnutie s priateľmi v kaviarni alebo aktívny šport.

Telo a myseľ ženy po porodení bábätka naberá úplne iný rozmer ako kedykoľvek predtým. Fyziologické a psychologické zmeny ju ovplyvňujú niekedy aj celý ďalší rok. Netreba zabúdať na to, že vo vzťahu sú vždy dvaja a aj keď je samotný pôrod výsostnou záležitosťou dám, mužov tieto popôrodné zmeny takisto ovplyvňujú, formujú a menia. Ako byť ženou, ktorej nie je vlastné telo po pôrode ľahostajné a ako byť mužom, ktorý je empatický a chápavý, ako ísť na prvé milovanie a čím si môžeme ako partneri pomôcť.

Telo a myseľ ženy po porodení bábätka naberá úplne iný rozmer ako kedykoľvek predtým. Fyziologické a psychologické zmeny ju ovplyvňujú niekedy aj celý ďalší rok. Netreba zabúdať na to, že vo vzťahu sú vždy dvaja a aj keď je samotný pôrod výsostnou záležitosťou dám, mužov tieto popôrodné zmeny takisto ovplyvňujú, formujú a menia. Ako byť ženou, ktorej nie je vlastné telo po pôrode ľahostajné a ako byť mužom, ktorý je empatický a chápavý, ako ísť na prvé milovanie a čím si môžeme ako partneri pomôcť.

Akú úlohu podľa Vás, pán Doc. MUDr. Jozefa Hašta, PhD. zohráva podpora nerušeného kontaktu koža na kožu bezprostredne po pôrode v naštartovaní materských kompetencií?

Prirodzený vaginálny pôrod a podpora nerušeného kontaktu koža na kožu hneď po pôrode aspoň do prvého dojčenia je zrejme niečo, čo zodpovedá vrodenému programu matky a dieťaťa a pôsobí blahodarne na matku, dieťa a ich vzťah. Malo by to byť samozrejmou súčasťou komplexného prístupu, ktorý sa zameriava na tri fokusy: na matku, na dieťa a na ich vzťahovú väzbu. Pozorovania v rôznych kultúrach vrátane prírodných národov, ale aj rôznych cicavcov (etológia a humánna etológia) a vedecky kontrolované štúdie a experimenty svedčia pre to, že oboje je blahodarné pre matku, dieťa a ich vzájomný vzťah a interakciu.

Ženy a ich deti majú právo na najvyššie dosiahnuteľnú úroveň zdravia

Občianske združenie Ženské kruhy spúšťa prvého októbra mediálnu kampaň o popôrodnom „bondingu“, ktorej cieľom je upriamiť pozornosť verejnosti na dôležitosť raného kontaktu matky a dieťaťa po pôrode. V rámci kampane bude v televíznom a rozhlasovom vysielaní RTVS počas októbra zaradený spot o skúsenostiach žien s bondingom.

Na svete takmer nie je mamička, ktorá by sa na príchod svojho dieťatka na svet netešila. Na tvrdú realitu po pôrode ju však nepripraví nikto. Čo teda robiť, ak skutočnosť zrazu nezodpovedá obrazu šťastnej rodinky z časopisu, novorodeniatko celé hodiny len plače a vaše pochybnosti a zúfalstvo rastú? Nezabúdajte, nie ste v tom sama!

Ak sa dnes v pôrodnici opýtate, čo sa deje s bábätkom bezprostredne po pôrode, zvyčajne Vám odpovedia, že ho vyšetria, osušia, zvážia, zmerajú, oblečú, ukážu mamičke, a potom uložia na niekoľko hodín do inkubátora či na výhrevné lôžko. Hovorí sa tomu popôrodná adaptácia. Toto je v mnohých pôrodniciach rutinný postup. Ale naozaj je pre matku a dieťa vhodný? Je inkubátor či termobox to správne prostredie, v ktorom má bábätko prežiť prvé hodiny svojho života? Skutočne neexistuje lepšie miesto, kde by mohlo tieto chvíle stráviť? Čo by si asi tak to práve narodené dieťa vybralo, keby dostalo tú možnosť? Náruč matky, alebo výhrevné lôžko? Čo by ste si na jeho mieste vybrali vy? A čo by si vybrali matky, keby mali tú možnosť? Ležať sama na pôrodnej sále s prázdymi rukami, alebo konečne, po deviatich mesiacoch očakávania a po namáhavej pôrodnej práci držať svoje bábätko v náručí?

Po pôrode sa musí maternica „stiahnuť“ na pôvodnú veľkosť, preto prechádza veľkými zmenami. Niekedy to je doprevádzané bolesťami, ktoré mamička pociťuje najčastejšie a najsilnejšie pri dojčení. Keď totiž dojča saje materské mlieko, zvýši sa v tele mamičky tvorba oxytocínu – hormónu, ktorý okrem iného spôsobuje sťahy maternice. Preto je tiež dojčenie najlepším pomocníkom maternice pri jej „zavinovaní“.

Vo februári tohto roka bol pre amerického pacienta z Kalifornie vyžiadaný vhodný transplantát pupočníkovej krvi. Podobný scenár sa zopakoval v týchto dňoch – pupočníková krv zo Slovenska opäť putuje do USA, tentoraz pre 49-ročnú pacientku z New Yorku. Rovnako ako predošlému pacientovi, aj jej diagnostikovali závažné ochorenie nazývané myelodysplastický syndróm, pri ktorom je narušená krvotvorba v kostnej dreni. Transplantácia krvotvorných kmeňových buniek je v takomto prípade nevyhnutná, a tak sa pre pacientku hľadal darca po celom svete. Pomocou medzinárodnej databázy darcov kostnej drene a pupočníkovej krvi sa ho podarilo nájsť práve v Slovenskom registri placentárnych krvotvorných buniek, známom tiež pod anglickým názvom Eurocord-Slovakia. Od tejto jednotky pupočníkovej krvi závisí život americkej pacientky a transplantační lekári v miestnej nemocnici spravia všetko pre to, aby sa jej zdravotný stav zlepšil.