Cieľom starostlivosti o chrup je predchádzať zubnému kazu a jeho komplikáciám, vývinu čeľustno-ortopedických odchýlok a ochoreniu patodontu.
V súčasnosti problém zubného kazu nie je prekonaný. Podieľa sa na tom nedostatočná informovanosť pediatrov a rodičov o starostlivosti o chrup dieťaťa a predchádzaniu zubného kazu. Zub je ohrozený zubným kazom hneď po prerezaní do ústnej dutiny.
Dutina ústna predstavuje začiatok tráviacej sústavy a chrup je jej neoddeliteľnou súčasťou. Nepredstavuje však samostatnú, nezávislú jednotku, ale je jedným z mnohých orgánov, nachádzajúcich sa v dutine ústnej a s ňou susediacich, ktoré len vo vzájomnej dokonalej súhre vykonávajú správnu funkciu.
Mliečny chrup sa skladá z 20-tich zubov (dentes decidui): 8 rezákov (dentes incisivi; I,II), 4 očné zuby (dentes canini; III), 8 stoličiek (dentes molares; IV,V). Črenové zuby (dentes praemolares) sa v mliečnom chrupe nenachádzajú. Usporiadané sú do zubných oblúkov, horného a dolného zuboradia, ktoré majú pri pohľade na žuvacie plôšky polkruhovitý tvar. Medzery medzi zubami sú v mliečnom chrupe normálnym nálezom.
Zuby mliečneho chrupu sú v porovnaní s trvalými zubami na výšku menšie, biele až namodralé. Tento dojem spôsobuje tenší plášť tvrdých zubných tkanív (skloviny a dentínu) okolo priestrannej dreňovej dutiny (tu sa nachádzajú cievy a nervy zásobujúce zub). Na najhrubších miestach je jeho maximálny rozmer 2,5 mm. Korene zubov sú dlhé a úzke. Zub sa skladá z tvrdých a mäkkých tkanív. K tvrdým zubným tkanivám patria sklovina, zubovina a cement. V porovnaní so zubami trvalého chrupu sú menej mineralizované, čo má za následok ich rýchlejšie opotrebovanie.
(substantia adamantina, enamelum) je najviac mineralizované, najtvrdšie, najkrehkejšie tkanivo v ľudskom organizme. Je výsledným produktom ameloblastov a po dokončení vývoja korunky zuba jej vývoj končí. Pokrýva korunkovú časť dentínu. Najtenšia je na krčku, najhrubšia na hrbčekoch a hranách zuba. Je modravo biela a mierne transparentná.
Vo všeobecnosti sa kaz v mliečnom chrupe podobá kazu v chrupe trvalom. Jeho priebeh má však isté rozdielnosti. Ich dôvodom sú rozdiely na úrovni mikroštruktúry a anatomické danosti. Na predilekčných miestach vzniku kazu (jamky a ryhy na žuvacích plôškach, oblasť krčkov a medzizubné priestory) je sklovina tenká 0,3 - 0,6 mm, kvalita mineralizácie skloviny vyvinutej v perinatálnom období a výrazný podiel menej mineralizovaného dentínu umožňujú rýchle šírenie kazu. V mliečnom chrupe prebieha kaz predovšetkým akútne (carles acuta).
Základ zubov sa vytvára z dvoch zárodočných tkanív, ektodermy (rovnaký pôvod majú napr. aj koža a jej orgány — vlasy, nechty atď.) a mezodermy (z nej sa vytvárajú aj kosti, svaly, cievy a poď).
Vývoj chrupu začína následne po vývoji primitívnej ústnej dutiny asi na 36. deň vnútromaternicového vývoja embrya. Na vrcholoch výbežkov hornej čeľuste a sánky dochádza vplyvom mezodermy ku zmnoženiu buniek ektodermy a vzniká zubná platnička, ktorá sa postupne zanára do mezenchýmu a vzniká tak zubná lišta.
K poruchám vývoja zubov a zubných tkanív dochádza v období ich vzniku rastu a mineralizácie. Ak škodlivý faktor zasiahne v období vzniku a rastu zuba, objavujú sa v chrupe anomálie počtu, tvaru, veľkosti zubov a štruktúry zubných tkanív, v neskoršom období poruchy mineralizácie a to napr. aj bez zmeny tvaru zuba. Vývoj zuba môže byť spomalený alebo urýchlený.
Prerezávanie zuba súvisí s rastom koreňa do dĺžky. Súčasne prebieha prestavba kosti nad zubom a vytvára sa kostné lôžko. Kosť nad zubom sa
resorbuje (stenčuje), až vznikne kontakt zárodku zuba s mäkkými tkanivami. Zvyšok sklovinového epitelu, ktorým je korunka zuba obalená a vytvára okolo nej ochranný vak, sa spojí s epitelom ústnej sliznice.
Doba prerezávania a eliminácie zubov sú dané geneticky (s vplyvom vonkajších a vnútorných faktorov) a prebiehajú väčšinou vo vzájomnej súhre. Platí závislosť medzi prerezávaním mliečneho a trvalého chrupu — čím neskôr prerezávajú mliečne zuby, tým neskôr nastáva aj ich výmena za trvalé zuby. Časový posun od priemerných hodnôt doby prerezávania zubov, býva v mliečnom chrupe pol roka v zmysle plus/mínus, v trvalom rok a viac.
Zubný kaz je ochorením tvrdých zubných tkanív. O objasnenie príčiny jeho vzniku sa snaží niekoľko teórií, najvšeobecnejšiu platnosť má tzv. chemicko - parazitárna teória (Millerova).
Podľa tejto teórie zubný kaz začína odvápnenom (demíneralizáciou) skloviny kyselinami. Kyseliny vznikajú rozkladom sacharidov, pochádzajúcich zo stravy za spoluúčasti mikroorganizmov.
Zubný kaz môže vzniknúť len vtedy, ak sa potrava dostáva do priameho styku s povrchom zuba. Škodlivé pôsobenie druhov potravy je rôzne.
Význam cukru pri vzniku zubného kazu (kariogenita) je jednoznačne dokázaná. Nie však všetky druhy cukrov sú rovnako kariogénne. Vysokomolekulárne cukry (škrob, glykogén) sa pokladajú za nekariogénne. Tuky a bielkoviny majú z časti inhibičný účinok na vznik kazu.




Dobrý deň, ak ste absolvovali testy. nemali by ste odpoveď dostať len sms-kou. Výsledok je zaznamenaný v zariadení, kde test robili. Kontaktujte ich a pýtajte si písomný doklad o výsledku.