Z obľúbeného letoviska Slovákov z Chorvátska si môžete priniesť aj nečakanú chorobu v podobe meningoencefalitídy. V súčasnosti zaznamenali v Chorvátsku zvýšený výskyt encefalitídy s veľmi vážnym priebehom.

Slnečný zápal vzniká po absorpcii minimálnej erytémovej dávky žiarenia, ktorá je individuálna pre každého jedinca (MED). Dostavuje sa niekoľko hodín po ožiarení a dosahuje maximum za 12 - 24 hodín. Je spôsobený UVB-žiarením.
Čím je dávka vyššia, tým sa zápal dostavuje skôr a je intenzívnejší, pretrváva dlhšie. Deti a dlhovekí majú nižšiu MED.
Kaukazské rasy vyžadujú 2 – 5x vyššiu dávku a tmavé rasy až 30x vyššiu dávku.

Pálenie záhy je termín, ktorým sa popisuje pocit pálenia, ktoré stúpa od žalúdka ku krku (za hrudnou kosťou). Spôsobené je prienikom žalúdočnej kyseliny do pažeráka. Určité druhy potravín, stres, fajčenie, tehotenstvo, tesné oblečenie a nadváha môžu vyvolávať pálenie záhy. Medzi príznaky patria bolestivý stúpavý pocit v hrudi, ťažkosti pri prehĺtaní a kyslá pachuť v ústach. Regulácii pálenia záhy môžu napomáhať lieky ako napríklad inhibítory protónovej pumpy (IPP) a antacidá, v kombinácii so zmenami životného štýlu. Trpíte pálením záhy?

Nemôžete spávať? Zlý sen? Nie - zo spánku vás opätovne zobudili nutkavé pocity pohybovať nohami! Nepomáha masírovanie, stláčanie, teplý kúpeľ nôh, pitie vody pred spánkom, chodenie dookola po izbe alebo chôdza po schodoch. Naopak fyzická únava ťažkosti zhoršuje. Prestali ste piť kávu, užívate magnézium, vápnik, či vitamín D. Nepomáha? V noci aj tak musíte vstať z postele a chodiť? Pozor, môže ísť o častú, ale málo diagnostikovanú poruchu centrálneho nervového systému - syndróm nepokojných nôh (SNN). U nás pre ňu noc čo noc nezaspí asi 100 tisíc Slovákov.

Prevencia je nesporne najúčinnejšia metóda pri masovej ochrane zdravia a určite vynaložené náklady sa niekoľko násobne vrátia i keď v inom volebnom období.

Prvým krokom ku krásnej a najmä zdravej koži je ochrana pred nadmerným UV žiarením. Správnym je nielen používať ochranné filtre, ale predovšetkým je to celková zmena prístupu k slnečnému žiareniu a so zmenou tohto životného štýlu je potrebné začať už u detí.

Medzi rizikové faktory, ktoré zvyšujú šance na vznik žilových ochorení, patria:

- dedičná predispozícia;

- vek (so zvyšujúcim sa vekom riziko vzniku
chronických žilových ochorení narastá, v kategórii viac ako 65 rokov troj- až štvornásobne oproti 40-ročným);

- ženské pohlavie, najmä počas obdobia prechodu (klimaktéria);