Dobrý deň, prosila by som o váš názor. Môj syn bude mať v máji bud. roku 5 rokov. Materskú školu navštevuje už od 2,5 roka. Problém je v tom, že nemá záujem o cvičenia, ktoré v škôlke organizujú učiteľky pre deti. Ide hlavne o kreslenie, maľovanie a o podobne cvičenia pre deti jeho veku, vrátane cvičení pre rozvoj matematiky u detí. Ide o to, že jedna pani učiteľka mi to stále zdôrazňuje, že môj syn nemá o to záujem, ale radšej sa, aj keď sám hrá, a ostatné deti so záujmom sledujú učiteľku. Môj názor je taký, že potrebuje ešte dozrieť, aj keď, viem, že jeho rovesníci sú napr. v kreslení zručnejší ako môj syn. Ale neviem, či ho mám radšej nútiť, aby kreslil a robil ostatné veci s deťmi a takto vypestovať u neho odpor k takýmto cvičeniam a neskôr aj ku škole? Inak je veľmi výrečný a rád si nechá čítať rozprávky, rád komunikuje a veľmi rád mi pomáha v domácnosti. Ďakujem za odpoveď.

Dobrý deň, máme 16-mesačneho syna. Syn je veľmi hravý, ale aj žiarlivý, každý svoj neúspech a nesúhlas vyjadruje agresívnym správaním. Neustále nás bije. Neviem, ako ho to mám odnaučiť. Skúšala som plakať, keď ma udrel, ale nezabralo, ak mu to vrátim, tak ma udrie ešte silnejšie. Ako sa máme chovať v takejto situácii, aby sme z neho nevychovali tyrana, ale ani zakríknutého človeka. Ďakujeme za radu.

Dobrý deň, prosím Vás o radu. Mám syna v 3. ročníku ZŠ. Od malička je stále v pohybe. Ako začal chodiť do školy, dostáva samé poznámky, učitelia nám dohovárajú, že je neposlušný, nepočúva. V učení je šikovný, hlási sa na hodinách, zapája, teraz v 3. ročníku sa stále smeje na hodinách, je mu všetko smiešne, keď niektoré dieťa doňho drgne, tak si to vybavuje bitkou. Niekedy mám pocit, že ma ani nevníma, čo mu prikážem, doma sa naučí, ale niekedy dostane taký záchvat a robí zle. Neboli sme ešte u žiadneho psychológa. Keď je doma sám, tak sa prehrá, ale keď je v kolektíve, tak je úplne iný. Keď ho učitelia upozornia, tak on nič nespravil, ešte sa aj nahnevá. V poslednej dobe si v škole rieši veci bitkou, sotí spolužiaka o lavicu, o tabuľu. Pripisujú to mojej výchove, že asi nie je dobrá. Niekedy si myslím, že on sa už nechce ani zlepšiť, že on to berie ako samozrejmosť, že je zlý. Poraďte mi, ako mám reagovať, keď donesie domov jednotky a zároveň aj poznámku za zlé správanie. Prosím o radu, a ďakujem

Dobrý večer. Poprosila by som vás o radu, akými metódami je najlepšie ísť na moju 5-ročnú dcéru. Neviem, či je v rannej puberte, ale neviem si s ňou rady. Keď nemá svoj deň, tak jej všetko vadí, ak jej poviem, že treba ísť spinkať, lebo ráno vstáva do škôlky a musí si oddýchnuť, tak ma vôbec nerešpektuje a ak si trvám na svojom, tak dostane afektívny záchvat. Kričí na mňa, že ma nenávidí, že som blbá mama, fujkavá atď... Pozerá sa na mňa, ale pritom ako keby pozerala cezomňa. Snažím sa v takej situácii si ju pritúliť, ale veľakrát to nepomôže. Ak jej to prejde, tak príde, že ju to mrzí, ale to je dookola tá istá pesnička. Vždy ju to mrzí a urobí to opakovane. Veľmi ma to raní, keď sa takto ku mne chová a chcela by som docieliť, aby mala nejaký rešpekt. Veľmi pekne vám ďakujem