Ahoj, mám 20-mesačné dvojvaječné dvojčatá - chlapcov, ktorí sú veľmi "aktívni". Veľmi na seba žiarlia, hoci sa snažíme ich viesť k tomu, že sa musia podeliť, oboch ich ľúbime rovnako atď. Ale ako to vysvetliť takému malému človiečiku? Problémy začali až nedávno, keďže od narodenia som s nimi sama, kým nepríde manžel z práce (už som si zvykla) a oni nepatria k deťom, ktoré vydržia dlho pri jednej hračke a už vôbec nie sedieť. I pri jedle sa musí kresliť, aby vôbec sedeli, ale ak ich to nebaví a chcem, aby sa najedli musím behať za nimi. Už mi dochádzajú inšpirácie, ako ich zaujať oboch, keďže každý má iné záujmy. Nechcem ich nútiť robiť to isté, ale keď sa venujem iba jednému, druhý si plačom vynucuje moju pozornosť a na moju psychiku to nevplýva príliš priaznivo. Všetky "výchovné metódy", ktoré sme vyskúšali pri dvojčatách neplatia. Aspoň nie pri našich. Nepočúvajú žiadne upozornenia, že niečo nesmú, lebo si ublížia. Celý byt (3-izbový) je prispôsobený ich potrebám, aby mali čo najviac priestoru, ale i tak si zo všetkého robia preliezky, nepoučia sa ani keď 3-krát za sebou spadnú z konferenčného stolíka a udrú sa. Podporujú sa v samých zbojstvách a ja už som začala uvažovať o liekoch na upokojenie, pretože mám pocit, že mi prerástli cez hlavu. Kým sa dá ísť von, tak sa to celkom dá, ale ak nie ... Začala som s nimi chodiť aj do materského centra, aby boli aj medzi inými deťmi, ale akonáhle sa rozpozerajú a zoznámia s prostredím, už sú ako doma. Samé zbojstvá. A tiež ma veľmi trápia ich bitky. Kúsanie a škriabanie, niekedy až do krvi, nezastaví ani krik, musím ich od seba len odtrhnúť. Prosím, poraďte mi, ako na nich? Manžel sa mi snaží vo všetkom pomáhať, ale tiež začína byť už bezradný.
tak tohle si tedy nedovedu živě představit.... asi neznám ze svého okolí nikoho kdo si MD na střídačku může dovolit.